NROZP

Konzultácie poskytli:               MUDr. Marcela Barová – ODOS,

Mgr. Juraj Marendiak, PhDr. Andrea Beňušková – Rehabilitačné stredisko MOST

Sociálna rehabilitácie pre osoby s duševnými poruchami

Duševná porucha alebo duševné ochorenie je termín postihujúci široké spektrum duševných a emocionálnych stavov.

Duševné ochorenie človeka väčšinou sprevádza niekoľko rokov, či desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u jednotlivcov rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie, rovnakú diagnózu. Symptómy často prichádzajú a odchádzajú a nie vždy sledujú pravidelný vzor, preto je ťažké predpovedaťprepuknutie a ďalší vývoj ochorenia. Pravidelné užívanie liekov môže potláčiť nástup symtómov ochorenia a navodiť  remisiu (prechodné vymiznutie prejavov choroby). Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu. Naopak, niektorí ľudia s duševnou poruchou nepotrebujú žiadnu podporu, niektorí občasnú a iní podstatnú, stálu podporu na to, aby dokázali fungovať.

Duševnú poruchu, vďaka dnes dostupným moderným liekom s minimálnymi negatívnymi vedľajšími účinkami, nevidno. V tom sa líši od iných typov zdravotného postihnutia. To môže byť pre postihnutého výhodou, aj nevýhodou. Výhoda je, že na rozdiel od iných, „viditeľných“ foriem postihnutia, nie je človek s duševným ochorením posudzovaný verejnosťou hneď „na prvý pohľad“. To isté však môže byť aj nevýhodou, neviditeľnosť postihnutia môže viesť k tomu, že dôsledky postihnutia nie sú inými ľuďmi vnímané a chápané ako závažné.

Človeka duševná porucha ovplyvňuje najmä v medziľudských vzťahoch, doma a v zamestnaní. Prejavuje sa najmä zasiahnutím schopnosti komunikácie, schopnosti nadväzovania kontaktov a v udržaní koncentrácie.

Hlavnými prejavmi duševnej poruchy sú problémy s vyjadrením emócií a postihnutie myslenia, prejavom sú napríklad ploché emócie, či svojrázna logika. Vďaka tomu je kontakt s inými ľuďmi iný, zvláštny. Takýto človek často stráca priateľov a porozumenie okolia. Ďalším prejavom môže byť strata sebavedomia a dôvery vo svoje schopnosti, čo spôsobuje podceňovanie sa. Celkovo môže dôjsť k zhoršovaniu medziľudských kontaktov, prípadne sa pridávajú úzkosti, človek ani nevychádza z domu. Následkom môže byť až úplná izolácia zo spoločnosti. Takýto človek často stráca pochopenie zo strany rodiny, porozumenie priateľov a svojho okolia.