NROZP

Konzultácie poskytli:               MUDr. Marcela Barová – ODOS,

Mgr. Juraj Marendiak, PhDr. Andrea Beňušková – Rehabilitačné stredisko MOST

Sociálna rehabilitácie pre osoby s duševnými poruchami

Duševná porucha alebo duševné ochorenie je termín postihujúci široké spektrum duševných a emocionálnych stavov.

Duševné ochorenie človeka väčšinou sprevádza niekoľko rokov, či desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u jednotlivcov rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie, rovnakú diagnózu. Symptómy často prichádzajú a odchádzajú a nie vždy sledujú pravidelný vzor, preto je ťažké predpovedaťprepuknutie a ďalší vývoj ochorenia. Pravidelné užívanie liekov môže potláčiť nástup symtómov ochorenia a navodiť  remisiu (prechodné vymiznutie prejavov choroby). Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu. Naopak, niektorí ľudia s duševnou poruchou nepotrebujú žiadnu podporu, niektorí občasnú a iní podstatnú, stálu podporu na to, aby dokázali fungovať.

Duševnú poruchu, vďaka dnes dostupným moderným liekom s minimálnymi negatívnymi vedľajšími účinkami, nevidno. V tom sa líši od iných typov zdravotného postihnutia. To môže byť pre postihnutého výhodou, aj nevýhodou. Výhoda je, že na rozdiel od iných, „viditeľných“ foriem postihnutia, nie je človek s duševným ochorením posudzovaný verejnosťou hneď „na prvý pohľad“. To isté však môže byť aj nevýhodou, neviditeľnosť postihnutia môže viesť k tomu, že dôsledky postihnutia nie sú inými ľuďmi vnímané a chápané ako závažné.

Človeka duševná porucha ovplyvňuje najmä v medziľudských vzťahoch, doma a v zamestnaní. Prejavuje sa najmä zasiahnutím schopnosti komunikácie, schopnosti nadväzovania kontaktov a v udržaní koncentrácie.

Hlavnými prejavmi duševnej poruchy sú problémy s vyjadrením emócií a postihnutie myslenia, prejavom sú napríklad ploché emócie, či svojrázna logika. Vďaka tomu je kontakt s inými ľuďmi iný, zvláštny. Takýto človek často stráca priateľov a porozumenie okolia. Ďalším prejavom môže byť strata sebavedomia a dôvery vo svoje schopnosti, čo spôsobuje podceňovanie sa. Celkovo môže dôjsť k zhoršovaniu medziľudských kontaktov, prípadne sa pridávajú úzkosti, človek ani nevychádza z domu. Následkom môže byť až úplná izolácia zo spoločnosti. Takýto človek často stráca pochopenie zo strany rodiny, porozumenie priateľov a svojho okolia.

Hlavným spôsobom liečby duševných porúch je farmakoterapia (liečba liekmi), ktoré môžu výrazne ovplyvniť schopnosti a prejavy človeka. Lieky ho často tlmia, spomaľujú, veľa spí. Na začiatku prepuknutia akútneho ochorenia prípadne naopak má problémy so spánkom, následkom čoho je potom fyzicky unavený. Jemná motorika – drobné pohyby rúk a najmä prstov – často nie je veľmi dobrá.

Duševné ochorenia sú rôznorodé a dôsledky postihujú človeka rôzne, v závislosti od intenzity, od veku prepuknutia ochorenia, od podpory zo strany rodiny a spoločnosti a viacerých ďalších faktorov. Každá „diagnóza“ si vyžaduje špecifický prístup, vytvorenie individuálneho terapeutického plánu, niektoré potreby sú však rovnaké. Spoločným znakom tejto skupiny pre väčšinu pacientov je potreba dlhodobej stálej starostlivosti a podpory.

Sociálne služby všeobecne sú potrebné najmä pri závažnejších chronických duševných ochoreniach, ako sú schizofrénia, afektívne poruchy (ako je napríklad depresia, bipolárna porucha), poruchy osobnosti, organické duševné poruchy (demencie a pod.), závislosti a pod.

Pre niektoré duševné ochorenia je typické, že k prejaveniu prvých príznakov dochádza už v mladom veku. Následkom toho mladí ľudia často nedokončia ani strednú školu, prípadne prerušia štúdium na vysokej škole. V ideálnom prípade dostane človek s duševným ochorením (DO) starostlivosť, pomoc a podporu v rodine. Ak sa však rodina o postihnutého človeka príkladne stará a potom rodičia zomrú, takíto ľudia potom často nevedia fungovať v každodennom živote.

Potrebná liečba a potrebné spôsoby sociálnej rehabilitácie pre ľudí s DO sa samozrejme nedajú zovšeobecňovať. Vo veľkej miere však platí, že okrem správne nastavenej psychiatrickej a psychoterapeutickej liečby títo ľudia potrebujú pocit istoty. Je preto potrebné v rámci liečebnej, následnej a sociálnej starostlivosti pre nich vytvoriť špecifické prostredie, kde môžu napredovať podľa svojich potrieb a momentálnych schopností, väčšinou pomalším tempom ako ľudia bez DO.

Sociálna rehabilitácia človeka s DO by do veľkej miery mala zahŕňať aj príbuzných, či iné blízke osoby. Príbuzní by mali, rovnako ako chorí, dostať podporu od spoločnosti (napríklad prostredníctvom odľahčovacích služieb). Nakoľko DO môže veľmi ovplyvniť prejavy postihnutého a jeho fungovanie v spoločnosti, je potrebné, aby jeho najbližší vedeli rozpoznať prejavy ochorenia a poznali zmeny osobnostných prejavov súvisiace s ochorením.

Typickou charakteristikou DO je stigma a predsudky, ktoré sú s ním spojené. Všeobecný názor, rozšírený medzi verejnosťou je, že ľudia s DO sú nevyspytateľní, nespoľahliví, prípadne nebezpeční. Potencionálni zamestnávatelia často práve z týchto dôvodov odmietnu uchádzača o zamestnanie, keď sa dozvedia, že je v zdravotnej starostlivosti pre duševnú poruchu. Stigmatizácia duševného ochorenia má často za následok, že človek ním trpiaci nevyhľadá odbornú pomoc (psychiatra, psychológa), prípadne odmieta pomoc a rady príbuzných. Častým dôsledkom je zhoršenie zdravotného stavu a jeho dopadov na jednotlivca, ktoré môže viesť k spoločenskej izolácii.

Duševné ochorenie sa prejavuje nielen symptómami ochorenia, ale aj obmedzeniami v sociálnom živote, nespôsobilosťou vykonávať určité činnosti. Z tohto dôvodu aj dopady ochorenia sa prejavujú v spoločenskej a sociálnej oblasti, nezamestnanosť, stigmatizácia, spoločenská izolácia, marginalizácia, strata domova, a pod. Práve z týchto dôvodov sú sociálne služby a sociálna rehabilitácia pre túto cieľovú skupinu mimoriadne dôležité.

Čo sa poskytuje v rámci sociálnej rehabilitácie pre osoby s duševným ochorením?

Cieľom sociálnej rehabilitácie ľudí s duševným ochorením je rozvoj sociálnych kompencií, t.j.obnova sociálnych a pracovných zručností, získanie schopností stratených či oslabených ochorením.

V rámci sociálnej rehabilitácie ľudí s duševnou poruchou sa používajú aktivity, ako je komunita, pracovné či umelecké dielne, sociálne poradenstvo, sociálna prevencia,  psychoterapia, rodinná sociálna terapia, fungovanie a práca v komunite, pracovná terapia, arteterapia, chránené bývanie, chránené zamestnávanie, osobná asistencia.

Prostredníctvom týchto aktivít sa precvičuje a podporuje vyjadrovanie emócií, komunikácia, rozvíjanie kreativity, pamäti, učenia sa fungovať v bežnom živote, rozvoj praktických zručností (samoobslužné aktivity) a upevňovanie vlastnej zodpovednosti za svoj zdravotný stav.

Vhľadom na prejavy DO pre sociálnu rehabilitáciu tejto skupiny ľudí  je potrebné najmä rozvíjanie sociálnych zručností potrebných pre praktický život ako sú rozvoj komunikácie, asertivita, praktické riešenie konfliktov (hranie „rolových“ hier) a ďalšie.

 „Reťaz“ služieb sociálnej rehabilitácie by mala na seba nadväzovaťa posúvať klienta k sebestačnosti – čiže počas liečby ochorenia by mala viesť od potlačenia príznakov ochorenia v ambulantnej či nemocničnej zdravotnej starostlivosti, cez podporu spoločenského fungovania v rámci dennej rehabilitácie v dennom stacionári a dennom (rehabilitačnom) centre k pomoci v samostatnom živote prostredníctvom agentúr domácej starostlivosti, či zariadení chráneného bývania. Čo sa týka zamestnania, sociálna rehabilitácia by mala viesť od obnovy pracovných schopností a návykov v pracovných dielňach v zdravotníckom (psychiatrický stacionár) a potom sociálnom (rehabilitačné stredisko) dennom centre cez tréningové pracoviská slúžiace obnove stratených pracovných návykov, ďalej chránené a podporované zamestnanie klienta v chránenej dielni, na chránenom pracovnom mieste, či v zamestnaní s pomocou pracovného asistenta až k umiestneniu klienta na otvorený pracovný trh, čiže celkovo k samostatnosti a nezávislosti od pomoci iných.

Proti stigmatizácii duševného ochorenia je vhodné vzdelávanie verejnosti o duševných ochoreniach, vzdelávanie rodinných príslušníkov, ale aj samotných jednotlivcov s DO. Táto tzv. rodinná psychoedukácia ukazuje významné pozitívne výsledky, redukujú sa symptómy choroby, dochádza k zvyšovaniu sebavedomia človeka s DO a znižuje sa riziko relapsov ochorenia (opätovného vzplanutia príznakov choroby).

Ako sa poskytuje sociálna rehabilitácie pre osoby s duševným ochorením?

Sociálna rehabilitácia pre ľudí s duševným ochorením (DO) sa poskytuje prostredníctvom nasledovných aktivít:

Komunita – komunikácia v skupine, vyjadrenie svojich názorov, spokojnosti či nespokojnosti s aktivitami, či liečebným plánom. Terapeutická komunita je súčasťou liečby DO v zdravotníckom zariadení (nemocnici), počas následnej liečby v dennom stacionári, ako aj v zariadeniach následných sociálnych služieb, ako je napríklad rehabilitačné stredisko. Komunita navodzuje pocit bezpečného a známeho prostredia, pomáha klientovi zlepšovať svoje komunikačné schopnosti, ktoré sú často vplyvom duševného ochorenia zhoršené. Komunita je prostriedok pre začatie sociálnej rehabilitácie človeka s DO, ktorý sa kvôli svojmu ochoreniu utiahol zo svojho bežného spoločenského prostredia.

Psychoterapia, alebo "terapia rozhovorom" medzi klientom o odborníkom - psychoterapeutom. Psychoterapia je u niektorých pacientov dôležitou súčasťou liečby človeka s DO. Existuje viacero druhov psychoterapie, ako je napríklad individuálna, skupinová, manželská alebo rodinná. Z pohľadu sociálnej rehabilitácie je psychoterapia síce súčasť medicínskej liečby, často však práve psychoterapia zlepšuje stav pacienta natoľko, že je schopný návratu do spoločnosti, preto ju tu uvádzame.

K ďalším druhom terapie, ktorá sa okrem liekov a psychoterapie používa pri duševnom ochorení, je arteterapia, čiže liečba umením. Ide o vyjadrenie myšlienok, pocitov a celkovo svojej kreativity prostredníctvom výtvarného, či iných druhov umenia. Tiež je možné považovať ju za súčasť sociálnej rehabilitácie, nakoľko umožňuje klientovi preklenutie komunikačných bariér, spôsobených ochorením a zapojenie sa do práce v kolektíve. Dôležité je tiež precvičovanie jemnej motoriky, ktorá je pri DO často postihnutá, najmä vďaka vedľajším účinkom psychotropných liekov.

Sociálne poradenstvo je ďalšou formou, ktorú je možné označiť za súčasť, či podporu sociálnej rehabilitácie klienta s DO. Sociálne poradenstvo obnáša poskytovanie poradenstva klientom ohľadom vyhľadávania dostupných sociálnych služieb, pomoc pri kontaktoch s úradmi, ako aj ďalších oblastí bežného života. Sociálne poradenstvo pre ľudí s DO sa poskytuje jednak v denných psychiatrických zariadeniach, v rehabilitačných strediskách, v občianskych združeniach a ďalej formou terénnej práce sociálnych pracovníkov (case management), ktorí sú zamestnancami rehabilitačných stredísk či občianskych združení napríklad návšteva klientov v domácnostiach, v nemocniciach, prípadne formou sprevádzania klienta po úradoch).  

Samotná sociálna rehabilitácia, teda rehabilitovanie zručností klienta s DO sa realizuje viacerými spôsobmi. Jedným z nich je práca v pracovných či umeleckých dielňach  (napríklad dielňa krajčírska, stolárska, keramická), príprava jedál, a pod. Jedná sa jednak o obnovu či rozvoj jemnej motoriky, nácvik pravidelnej pracovnej činnosti a pravidelného pracovného režimu, prejavenie kreativity, osvojenie si nových zručností. Práca v dielňach sa v rámci medicínskej časti liečby klienta uskutočňuje v denných psychiatrických stacionároch, v časti sociálnej rehabilitácie sa uskutočňuje najmä v rehabilitačných strediskách (centrách), či v občianskych združeniach.

Občianske združenia organizujú mnohé voľnočasové aktivity pre ľudí s DO, ktoré tiež patria pod aktivity sociálnej rehabilitácie, nakoľko účasťou v nich klienti obnovujú svoje spoločenské zručnosti a schopnosti komunikácie.

Patria sem rôzne pracovné činnosti ako sú napríklad pracovné či umelecké dielne, hudobné a tanečné aktivity, spoločenské podujatia, umelecká tvorba, výuka práce na počítači, spoločenské a edukačné programy pre príbuzných či s príbuznými, športové činnosti, výuka cudzích jazykov a pod. Na rozdiel od dielní či aktivít poskytovaných v rehabilitačných strediskách, ktoré sú organizované a vedené väčšinou odborníkmi (sociálnymi, psychologickými či zdravotníckymi pracovníkmi), aktivity občianskych združení sú väčšinou organizované dobrovoľníkmi, často z radov klientov alebo príbuzných klientov s DO.

Čo sa týka samostatného života, ktoré je vlastne jedným z hlavných cieľov sociálnej rehabilitácie človeka s DO, výraznou pomocou je tzv. chránené bývanie, t.j. ubytovanie klienta v byte či rodinnom dome, kde má svoje súkromie, zároveň však má k dispozícii dohľad odborného pracovníka a sociálne poradenstvo. Táto služba podporuje samostatnosť klientov, stimuluje ich k zodpovednosti a k riešeniu drobných prekážok každodenného života. Znižuje sa tak ich ďalšia závislosť od psychiatrickej starostlviosti. V zariadení chráneného bývania majú klienti stanovený režim dňa, pozostávajúci z budíčka, osobnej hygieny, raňajok, komunity, upratovania priestorov, doobeňajšieho individuálneho programu, obedu, poobedňajšieho programu so sociálnou pracovníčkou. Potom nasleduje individuálny program, večera, oddych a nočný kľud.

Základným predpokladom pre vytvorenie služby chráneného bývania pre klientov je zabezpečenie a prevádzka obytných priestorov, čiže potreba značných počiatočných investícií. Tento predpoklad je zrejme hlavným dôvodom, prečo sú služby chráneného bývania pre ľudí s DO v Slovenskej republike takmer neexistujúce.

Význam práce pre človeka s duševnou poruchou je veľký. Zamestnanie je zdrojom príjmu a pravidelnou zmysluplnou aktivitou, čo sú dôvody dôležité už aj samé o sebe. Zamestanie má však veľký význam aj ako príležitosť pre sociálne kontakty, pre rozvoj sebadôvery, pre integráciu do komunity a celkové zvýšenie kvality života. Svoje pôvodné pracovné schopnosti, zručnosti a vedomosti človek s chronickým DO často stráca, existuje však viacero spôsobov sociálnej pomoci pri návrate do zamestnania. Jedným zo spôsobov je chránené zamestnávanie, čiže práca na pracovnom mieste vytvorenom pre človeka so zdravotným postihnutím, či už v chránenej dielni alebo na otvorenom pracovnom trhu. Táto možnosť, ako aj ďalšie formy podpory zamestnania u ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou, ako sú tréningové miesta, či pracovná asistencia, sa u ľudí s DO zatiaľ u nás takmer nevyužívajú.

Osobná asistencia, ako sociálna služba, sa pre skupinu ľudí s DO používa minimálne, napriek tomu, že pomoc osobného asistenta pri zvládaní úloh, ktoré človek s DO kvôli príznakom svojho ochorenia zvládnuť nedokáže (na určitú prechodnú dobu či trvalo). Táto služba sa u tejto cieľovej skupiny klientov  zatiaľ nevyužíva najmä preto, že ešte to nie je zaužívané. Napriek tomu, mnohé prejavy duševného ochorenia je možné prekonať práve s pomocou druhej osoby (ako je napr. sociálna fóbia, úzkosť, problémy s komunikáciou na verejnosti, atď).

Špecializovaná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) je forma ošetrovateľskej pomoci klientovi v domácnosti. Poskytovanie tejto pomoci klientom s DO je relatívne nové. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti existujú v Slovenskej republike už od polovice 90. rokov minulého storočia, starostlivosť o klientov s duševným ochorením prostredníctvom ADOS je však relatívne nová.

Rekondičný pobyt, viacdňové sústredenie na mieste mimo vlastného bydliska je ďalšou aktivitou sociálnej rehabilitácie, ktorú z vlastnej iniciatívy organizujú niektoré mimovládne organizácie. Cieľom je rozvoj komunikácie a rôznych schopností a zručností klientov v prostredí odlišnom od domáceho.

Financovanie služieb sociálnej rehabilitácie v rehabilitačných strediskách a v priestoroch chráneného bývania je viaczdrojové. Tieto služby sú čiastočne hradené Odborom sociálnych vecí Vyššieho územného celku, klientmi, sponzorskými príspevkami, prípadne príspevkami z 2% dane.

Kde sa poskytuje sociálna rehabilitácia pre osoby s duševným ochorením?

V Slovenskej republike sa pre cieľovú skupiny ľudí s DO v súčasnosti využívajú nasledovné zariadenia z možných foriem sociálnych služieb (a v tomto kontexte aj služieb sociálnej rehabilitácie) podľa zákona č.448/2008:

Využíva sa ambulantná forma sociálnej služby v denných zariadeniach, terénna forma sociálnej služby sa poskytuje najmä prostredníctvom sociálneho poradenstva v zdravotníckych zariadeniach, pobytová forma sociálnej služby sa u tejto cieľovej skupiny poskytuje v domovoch sociálnych služieb a v zariadeniach chráneného bývania.

Denný stacionár / Denný psychiatrický stacionár

Denné psychiatrické stacionáre sú zriaďované na základe Metodického pokynu na zriadenie a prevádzku psychiatrických stacionárov, ktorý vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2006. V súčasnej dobe je v Slovenskej republike 13 stacionárov pre dospelých, 3 pre deti a 1 gerontopsychiatrický.

Denný psychiatrický stacionár (DPS) je zariadenie ambulantné, kam klienti dochádzajú na denný program. Klient dochádza do DPS buď ešte počas nemocničnej fázy liečby svojho ochorenia, ako pokračovanie po svojej nemocničnej liečbe, alebo na odporučenie svojho ambulantného psychiatria, u ktorého je pre svoje duševné ochorenie sledovaný. DPS je zdravotnícke zariadenie, v ňom poskytovaná liečba však kladie osobitný dôraz na psychoterapiu, psychiatrickú rehabilitáciu a psychosociálnu rehabilitáciu. Cieľom liečby v DPS je predísť opätovnej hospitalizácii a v konečnom dôsledku dosiahnuť pracovnú a sociálnu rehabilitáciu a návrat pacienta do spoločnosti.

Klienti v stacionári majú individualizovaný liečebný program. Pobyt klienta trvá niekoľko hodín denne, v priemere 4-12 týždňov. Sociálna rehabilitácia sa u klientov DPS dosahuje prostredníctvom komunitných sedení, individuálnej či skupinovej psychoterapie, práce v pracovných a umeleckých dielňach a sociálnym poradenstvom.

Počet denných stacionárov pre deti a mládež je v Slovenskej republike nedostatočný.

Rehabilitačné stredisko (centrum)

Rehabilitačné stredisko (RS) poskytuje klientom s DO systematickú dennú mimonemocničnú starostlivosť. Cieľom RS je u klienta priaznivo ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia, predchádzať prejavom príznakov DO a napomôcť integrácii klienta do spoločnosti. Ide  o sociálnu prevenciu formou rehabilitačnej činnosti a sociálne poradenstvo. Rehabilitačná činnosť v takotmo stredisku sa uskutočňuje prostredníctvom ergoterapie (liečba prácou), komunity (skupinový pohovor, relaxácia), osobných pohovorov a nácviku sociálnych zručností. Pracovná a sociálna terapia sa realizujú v pracovných a umeleckých dielňach. Rehabilitačné strediská poskytujú taktiež edukačné a tréningové programy pre príbuzných ľudí s duševným ochorením a sociálne poradenstvo. RS prevádzkuje svoje aktivity pod pravidelnou supervíziou klinického psychológa.

V Slovenskej republike existuje 6 rehabilitačných centier – Michalovce (Rehabilitačné stredisko), Košice (RS Radosť), Rimavská Sobota (Opora G+N), Bratislava (Krídla a Most), Zvolen (Delfín).

V Slovenskej republike sa nachádzajú len dve zariadenia chráneného/podporovaného bývania - v Rimavskej Sobote a v Michalovciach. V Michalovciach sa nachádza zariadenie podporovaného bývania (podľa § 34 Zákona 448/2008 Z.z.) pre 16 občanov. V Rimavskej Sobote (Dom duševného zdravia) je kapacita 14 klientov.

Mnohí ľudia s duševným ochorením využívajú tiež služby domovov sociálnych služieb, či už denný, týždenný, alebo dlhodobý pobyt. Špecializovaný Domov sociálnych služieb pre ľudí s duševným ochorením v SR nie je, ľudí so závažnym duševným ochorením prijímajú niektoré Domovy sociálnych služieb určené pre ľudí s telesným a duševným postihnutím.

Chránené zamestnávanie sa pre skupinu ľudí s DO taktiež využíva minimálne. Reštauračné zariadenie, ktoré zamestnávalo ľudí s DO v Michalovciach, už nie je v prevádzke. V Bratislave má byť v priebehu roka 2009 obnovená prevádzka bufetu, kde sú na chránených pracovných miestach zamestnaní ľudia s DO. Ide tiež o službu sociálnej rehabilitácie, nakoľko na takomto pracovnom mieste s dohľadom klient získa, či obnoví si pracovné zručnosti

V Slovenskej republike existuje viacero občianskych združení, ako sú pacientské a príbuzenské organizácie, ktoré svojimi aktivitami sprostredkovávajú sociálnu rehabilitáciu pre ľudí s DO.

Tieto občianske združenia organizujú na regionálnej alebo  národnej úrovni informovanie verejnosti o duševnom zdraví a aspektoch jednotlivých duševných ochorení. Realizujú aktivity sociálnej rehabilitácie pre svojich klientov – ako sú rôzne jednorazové či dlhodobé aktivity pracovnej terapie, arteterapie, či iných metodík zlepšovania sociálnych zručností a schopností klientov. Ďalej organizujú rôzne spoločenské aktivity, ktoré umožňujú klientom precvičovať komunikačné schopnosti.

Z ďalších sociálnych služieb dostupných pre ľudí s DO je potrebné spomenúť možnosť domácej starostlivosti formou Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS).

Špecializovaná Agentúra domácej psychiatrickej starostlivosti existuje v Slovenskej republike pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce a Psychiatrickej nemocnici Michalovce.

INFORMÁCIE O SOCIÁLNEJ REHABILITÁCII PRE OSOBY S DUŠEVNÝM OCHORENÍM.

Sociálna rehabilitácia pre ľudí s duševným ochorením nie je zdaľka rozvinutá do takej miery, ako pre niektoré iné druhy zdravotného postihnutia. Dá sa skôr povedať, že organizovanie a poskytovanie sociálnej rehabilitácie pre túto cieľovú skupinu ešte len začína. Samozrejme, prvé lastovičky sa objavili už dávno, stále sa však jedná skôr o ojedinelé chvályhodné aktivty nadšených jednotlivcov.

Čo sa týka prístupu k informáciám, dá sa povedať, že ľudia s duševným ochorením, či aktivisti snažiaci sa realizovať pomoc pre týchto ľudí, nevedia presne, čo všetko sa dá podľa zákona zrealizovať. Z tých služieb rehabilitácie, ktoré sú v zákone a v praxi možné, sa mnohé nevyužívajú pre skupinu ľudí s duševným ochorením. Príkladom je využívanie osobnej asistencie, ktorá je bežná pre ľudí s telesným alebo zrakovým  postihnutím, nie však pre ľudí s duševným ochorením. Z rozhovorov s odborníkmi i členmi občianskych združení je zrejmé, že pomoc osobného asistenta by uvítalo mnoho ľudí s duševnou poruchou, ktorí pre zhoršenie svojich sociálnych zručností majú problém chodiť do spoločnosti, či už v prípade potreby dochádzania do zamestnania, vybaviť si potrebné záležitosti, alebo čisto pre sociálny kontakt.

Zistiť, prečo sa osobná asistencia u tejto skupiny ľudí nevyužíva, nie je jednoduché. Vyzerá to tak, že hlavným dôvodom je, že to táto možnosť ešte nie je zaužívaná.

Jedným z najväčších nedostatkov v informovanosti o možnostiach sociálnej rehabilitácie pre ľudí s DO je vo fáze prechodu klienta z nemocnice naspäť do domáceho prostredia a ambulatnej liečby. Zdravotnícki pracovníci v nemocniciach a ambulatní lekári zriedka informujú pacienta o možnosti sociálnej rehabilitácie v rehabilitačných strediskách či občianskych združeniach.

Informácie o sociálnych službách a službách sociálnej rehabilitácie v SR sú veľmi roztrieštené, neexistuje jednotná databáza, či zdroj, kde by sa klient mohol jednoducho zorientovať. V Českej republike takáto databáza existuje, zostavuje a sprístupňuje ju Asociace komunitních služeb.

Doplňujúce informácie:

Uplatnenie nového Zákona o sociálnych službách prinesie významné zmeny aj pre skupinu ľudí s duševným ochorením.

Dostupnosť sociálnej služby zabezpečuje obec a vyšší územný celok podľa nového Zákona o sociálnych službách č.448/2008 Z.z. pre osobu, ktorá je na sociálnu službu odkázaná.

Služby pre občanov s preukazom ťažkého zdravotného postihnutia, poskytované v rehabilitačnom stredisku pre osoby s duševným ochorením, financoval doteraz z veľkej miery Vyšší územný celok (do konca roku 2008). V súčasnosti všetci, ktorí tieto služby využívajú, ich este môžu nejakú dobu využívať (do konca roku 2011), čaká ich však preposúdenie podľa nového zákona o sociálnych službách. Komisia VÚC bude posudzovať u jednotlivcov odkázanosť na služby a stupeň odkázanosti od druhej osoby (6 možných stupňov, I-VI). Posudzovanie je postavené tak, že sa posudzuje schopnosť sebaobslužnosti, ktorá je väčšinou u ľudí s duševným ochorením v poriadku. Je tu preto riziko, že človeku s DO nebude prisúdený dostatočný stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby, teda nebude mu prisúdená možnosť využitia služby pobytu v dennom zariadení. Na pobyt v Domove sociálnych služieb alebo v Rehabilitačnom stredisku je potrebné, aby bol posudzovanej osobe prisúdený minimálne stupeň V.

Osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, túto službu poskytuje obec (vo vlastných zariadeniach, prípadne u iného verejného či neverejného poskytovateľa služby, s ktorým obec uzatvorí zmluvu). Obec však prostredníctvom posudkovej komisie zároveň rozhoduje o tom, či a nakoľko je daná osoba na službu odkázaná. Neexistuje tu nezávislé zhodnotenie.

Taktiež obce uprednostnia pre umiestnenie klienta svoje vlastné zariadenia, je preto možné, že klient nebude môcť navštevovať zariadenie, ktoré využíval doteraz.

Nový zákon o sociálnych službách ovplyvňuje neziskové organizácie, ktoré poskytujú služby sociálnej rehabilitácie pre ľudí s DO, nakoľko musí získať akreditáciu od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Stigmatizácia duševného ochorenia, jeho negatívny obraz v našej spoločnosti je do veľkej miery dôvodom, prečo sociálne služby o túto cieľovú skupinu nie sú u nás rozvinuté na úroveň bežnú v krajinách západnej Európy. Minimálne využívanie služieb chráneného zamestnávania a takmer neexistujúce zariadenia chráneného bývania sú zrejme dôsledkom pretrvávajúcich predsudkov o nedostatočnom potenciále ľudí s duševným ochorením. Je potrebné však podotknúť aj to, že u ľudí s duševným ochorením často dochádza aj k tzv. autostigmatizácii, t.j. človek získa presvedčenie o svojej neschopnosti, vyplývajúcej z jeho ochorenia. Pracovníci sociálnych služieb často vidia u ľudí s DO nedostatok záujmu a snahy pracovať na sebe a „odovzdanie sa“ údelu ťažkého zdravotného postihnutia.

Pre porovnanie so situáciou v Českej republike (ČR) ešte máme čo doháňať. Už samotná škála poskytovaných služieb pre ľudí s duševným ochorením je v ČR väčšia. Okrem denných centier, denných stacionárov, osobnej asistencie,  chráneného bývania a chránenej dielne sa v ČR poskytuje aj case management, dom či byt na pol ceste, krízová pomoc, podporované bývanie a zamestnávanie a prechodné zamestnávanie. Česká Asociace komunitních služeb vedie databázu organizácií poskytujúcich tieto služby. Domov či bytov na pol ceste je v ČR asi 10, 2 organizácie poskytujú chránené bývanie, asi 7 organizácií poskytuje podporované bývanie. V oblasti pracovnej rehabilitácie je vyše 20 chránených dielní, 5 organizácií podporuje prechodné a ďalších 5 podporované zamestnávanie. Vyše 30 organizácií prevádzkuje centrá denných aktivít. Vedením prípadov (case management) sa zaoberá 9 organizácií. Krízovú pomoc poskytujú 3 organizácie a vyše 10 poskytuje poradenské služby.

Číselné zhrnutie podobných organizácií a služieb v SR by bolo približne nasledovné: 2 organizácie poskytujúce chránené bývanie, 1 organizácia poskytujúca chránené zamestnávanie, 6 centier denných aktivít. 1 organizácia poskytujúca case management. Poradenské služby poskytuje asi 10 organizácií. Krízová pomoc momentálne nie je v prevádzke, ani vo forme telefónnej linky.

V zhrnutí situácie v sociálnej rehabilitácii v Slovenskej republike je možné konštatovať, že komunitná starostlivosť pre ľudí s duševným ochorením je u nás nedostatočne rozvinutá. Existujúcich rehablitiačných stredísk je málo a klient nemá dostatok informácií o možnosti sociálnej rehabilitácie v týchto zariadeniach, nakoľko len zriedka sú mu odporúčané  v procese ambulantnej a nemocničnej starostlivosti o jeho ochorenie. Chránené a podporované bývanie, ako aj chránené a podporované pracovné miesta takmer neexistujú. Taktiež tu nemáme ani jedno centrum krízovej intervencie.