Spracovala: Mgr. Katarína Šelestiaková

O zamestnávaní ľudí s postihnutím sa v poslednom období rozpráva oveľa viac, ako kedysi. Ľudia si začínajú uvedomovať, že postihnutie sa automaticky nerovná neschopnosti. Otvárajú sa nové možnosti – chránené pracoviská, chránené pracovné dielne, na voľnom pracovnom trhu sa zamestnáva podstatne viac ľudí s postihnutím ako tomu bolo v minulosti. Avšak aj napriek tomu, že vnímanie postihnutia v očiach ľudí sa mení a pracovné miesta sa pre ľudí s postihnutím stávajú dostupnejšími, stále existuje veľa prípadov, keď zamestnávatelia posudzujú človeka skôr podľa postihnutia, ako podľa jeho schopností. Žiaľ, takto to funguje nielen na pracovisku, ale v spoločnosti všeobecne.

V Pekingu patrila prvá „zlatá“ našim paraolympionikom
O Dohovore OSN aj na paraolympiáde
Darované medaile ..... aj o tom je náš rozhovor s Alenkou Kánovou.

Spracovali:
Mgr. Michaela Hirčková
Mgr. Katarína Šelestiaková

Nemohli sme vidieť jej aktuálnu medailu, lebo ju venovala. Priniesla nám ukázať zlatú, ktorou obdarila svojich rodičov. Počas celého stretnutia nám kládla na srdce, aby z článku, ktorý napíšeme, bolo cítiť motiváciu a povzbudenie pre všetkých, ktorí sa rozhodnú športovať. Aby sa nebáli a odhodlali sa. Usmiata, kamarátska, veselá a skromná. Takáto bola v našich očiach počas rozhovoru strieborná paraolympionička Alena Kánová.

Autorka: Mirka Vavrová

Dovoľte mi na úvod krátku exkurziu do mojich spomienok. Spomínam si na podobný jesenný nečas spred dvoch rokov. Kráčala som vedľa mladého chalana. Naše kroky viedli na Švabinského ulicu uprostred chladnej Petržalky. Išli sme na sebaobhajovanie. Teda, ja ani tak nie. Skôr on. Mladý človek s mentálnym postihnutím. A tiež s veľkou chuťou niečo sa naučiť a dokázať.

Rok na to som kráčala na sebaobhajovanie opäť. Tentoraz  už len s trémou a štósom papierov v ruke. Čím bližšie som však bola, tým istejšie som sa cítila. A keď ma veselo privítalo 14 sebaobhajcov, opadli zo mňa posledné obavy. Rozhodla som sa správne!

Dnes si správnosť svojho rozhodnutia uvedomujem o to viac, o čo viac sebaobhajcov poznám a vidím ich kroky i skoky vpred. Toľko osobná skúsenosť. Na rade je trocha teórie.

Čo vlastne v sebe ukrýva to tajomné slovíčko – sebaobhajovanie?

Predstavte si mladého človeka s mentálnym postihnutím. Pravdepodobne vychodil niektorú zo špeciálnych škôl, navštevuje Domov sociálnych služieb, alebo pracuje v chránenej dielni. Jeho svet je malý. Má výrazné hranice. Nepostavil si ich sám. Ani ony sa však nepostavili samy od seba. Denne cíti pohľady ľudí, ich úškrnky keď má problémy s chôdzou. Cíti, že nie je vítaný. Vítaný v spoločnosti. Aký to asi musí byť pocit? Byť zviazaný príkazmi a rozkazmi. Nevieme si to predstaviť. No cítime, že asi nie príjemný.

Spracovala: Mgr. Katarína Šelestiaková

Rekvalifikácia je jeden z najdôležitejších nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Zvyšuje sa ním flexibilita pracovnej sily. Cieľom rekvalifikácie je uľahčiť prístup nezamestnaného k novému zamestnaniu a to investíciou do jeho vzdelania. Rekvalifikácia je cesta, ako zvýšiť svoju cenu na trhu práce. Vzdelávanie a príprava pre trh práce je teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové odborné zručnosti a praktické skúsenosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Pri určovaní obsahu a rozsahu vzdelávania a prípravy pre trh práce sa vychádza z doterajšej úrovne vedomostí a odborných zručností uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a zamestnanca tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových vedomostí a odborných zručností.

Spracovala: Mgr. Eva Petrecová

Príspevok na činnosť pracovného asistenta (§59 Zákona č. 5/2004) patrí v slovenskej legislatíve k relatívne novým nástrojom politiky trhu práce. Jeho zámerom je snaha kompenzovať znevýhodnenie na trhu práce, ktorému čelia ľudia so zdravotným postihnutím, a to poskytovaním pomoci pri vykonávaní ich zamestnania a osobných potrieb ako aj pri ich zapracovaní. Po nedávnej novelizácii zákona nadobúda počet asistentov v porovnaní s uplynulým obdobím priaznivejší vývoj.

V roku 2005 začala Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska realizovať jeden z najväčších projektov vo svojej histórii, projekt s názvom SIZAR. Projekt bol realizovaný v rámci Iniciatívy spoločenstva EQUAL, ktorá je financovaná z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Projekt SIZAR bol zameraný na vytvorenie komplexného integrovaného systému poradenských a tréningových programov a služieb pre zrakovo postihnutých uchádzačov o zamestnanie. Projekt SIZAR spojil účastníkov procesu zamestnávania zrakovo postihnutých, teda klienta so zrakovým postihnutím a dôležité inštitúcie, ktoré celému procesu napomáhali.

V rámci projektu sa jednalo o klienta so zrakovým postihnutím,  ktorý v tomto prípade predstavoval  uchádzača o zamestnanie, Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska ako poskytovateľa sociálnej pomoci, ktorej súčasťou bolo pripraviť človeka so zrakovým postihnutím pre trh práce v oblasti samostatného pohybu, sebaobsluhy, poradenstva, komunikačných zručností, práce s počítačom, či iné špecifické zručnosti potrebné pre trh práce.

Agentúra podporovaného zamestnávania, ktorá v oblasti poskytovania podporovaného zamestnávania a ďalších služieb zamestnanosti plní dôležitú funkciu, mala za úlohu priamo pracovať so zamestnávateľom a s uchádzačom o zamestnanie poprípade so zamestnancom, ktorý je ohrozený stratou zamestnania. V tomto prípade s osobou so zrakovým postihnutím. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania sprístupnila kurzy „Začínam podnikať“ a „Telemarketing“ pre ľudí so zrakovým postihnutím. Inštitút pre výskum práce a rodiny riešil výskumnú analýzu stavu zamestnanosti a zamestnateľnosti ľudí so zrakovým postihnutím, analýzu výsledkov výskumu a návrh opatrení. Výskumné aktivity, ktoré partner projektu realizoval, boli uskutočňované na celom území SR.

 (§ 60 zákona)

Okrem príspevku na začatie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti poskytuje ÚPSVaR i opakovaný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov  sa poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada.

Za prevádzkové náklady chráneného pracoviska, na ktorého zriadenie sa poskytuje zamestnávateľovi príspevok, sa považujú

• a) nájomné a náklady na služby spojené s nájomným,
• b) náklady spojené s povinnými revíziami a náklady na poistenie objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní zamestnávateľ,
• c) náklady na palivo a energiu,
• d) vodné, stočné a náklady na odvoz a likvidáciu odpadu,
• e) náklady na dopravu materiálu, hotových výrobkov a na dopravu súvisiacu s poskytovaním služieb,
• f) náklady na zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím,
• g) náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní zamestnávateľ a ak tieto náklady súvisia s prevádzkovaním chráneného pracoviska,
• h) náklady na opravu a údržbu zariadenia chráneného pracoviska, ak toto zariadenie vlastní zamestnávateľ,
• i) náklady súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chráneného pracoviska.

Za prevádzkové náklady chráneného pracoviska zriadeného občanom so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorému sa poskytuje príspevok, sa považujú

• a) nájomné a náklady na služby spojené s nájomným, okrem nájomného za bytovú jednotku a nákladov na služby spojené s týmto nájomným,
• b) náklady spojené s povinnými revíziami a náklady na poistenie objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní občan so zdravotným postihnutím,
• c) náklady na palivo a energiu,
• d) vodné, stočné a náklady na odvoz a likvidáciu odpadu,
• e) náklady na dopravu materiálu a hotových výrobkov,
• f) náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní občan so zdravotným postihnutím a ak tieto náklady súvisia s prevádzkovaním chráneného pracoviska,
• g) náklady na opravu a údržbu zariadenia chráneného pracoviska, ak  toto zariadenie vlastní občan so zdravotným postihnutím,
• h) náklady súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chráneného pracoviska.

Náklady na dopravu zamestnancov sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť.

Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je najviac

• a) 2,5-násobok celkovej ceny práce (64 937 Sk) na jedného občana so zdravotným postihnutím,
• b) 5-násobok  celkovej ceny práce (129 875 Sk) na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %.

V roku 2008 bola hodnota celkovej ceny práce 25 975 Sk.

Príspevok poskytuje príslušný ÚPSVaR štvrťročne na základe dokladov preukazujúcich vynaložené náklady za príslušný štvrťrok, najviac vo výške 25 % z ročnej výšky príspevku a to do konca štvrťroka, ktorý nasleduje po uplynutí kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa príspevok žiada.

Zdôrazňujeme, že ak žiadateľ nepožiada o  výplatu príspevku za uplynulý štvrťrok najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho štvrťroka, nárok na výplatu príspevku za uplynulý štvrťrok stráca a nemôže túto časť ročného príspevku (25 % ročného príspevku) čerpať v nasledujúcich štvrťrokoch. Rovnako nie je možné nevyčerpanú časť príspevku z jedného štvrťroka prenášať do ďalších štvrťrokov.

(§ 57 zákona, § 15 - § 18 vyhl. č. 44/2004 Z.z.)

Obdobne novým spôsobom je upravené i poskytovanie tohto príspevku. Príspevok je určený občanom so zdravotným postihnutím, ktorí v sebe nájdu odvahu a majú predpoklady riešiť svoje pracovné uplatnenie samozamestnaním.

Občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, sa poskytuje príspevok na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, ak o tento príspevok požiada písomne. Súčasťou žiadosti je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska.

Príspevok sa poskytuje občanovi so zdravotným postihnutím vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude na chránenom pracovisku samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať alebo vykonávať nepretržite najmenej dva roky.

V roku 2008 sa príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje v nasledujúcich výškach:

V Bratislavskom kraji sa príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti poskytuje paušálne vo výške 40 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (166 240 Sk).

V ostatných krajoch sa príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti poskytuje paušálne vo výške

• a) 50 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (207 800 Sk) na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou, ako je celoslovenský priemer,
• b) 60 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (249 360 Sk) na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer.

V roku 2008 bola hodnota celkovej ceny práce 25 975 Sk.

Príspevok poskytuje ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode má občan so zdravotným postihnutím trvalý pobyt.

Podmienkou uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku, ktorú občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, zabezpečí ÚPSVaR. Na základe regionálneho projektu môže ÚPSVaR zabezpečiť aj praktickú prípravu občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie, na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku, vrátane praktickej prípravy podnikateľského zámeru, stratégie prípravy a rozvoja podnikania.

Ak občan so zdravotným postihnutím prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku pred uplynutím dvoch rokov, je povinný vrátiť pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého sa na chránenom pracovisku neprevádzkovala alebo nevykonávala samostatná zárobková činnosť. Vrátenie príspevku sa nepožaduje, ak občan so zdravotným postihnutím prestal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť z dôvodu úmrtia alebo zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia posudkovým lekárom úradu práce. Lekárska posudková činnosť je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie, ktoré zahŕňa posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, na ktorú bol poskytnutý príspevok. Posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov vykonáva posudkový lekár na základe posudku Sociálnej poisťovne alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia, zhodnotenia výpisu zo zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára alebo písomného vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o zdravotnom stave; tieto doklady predkladá občan so zdravotným postihnutím. 

ÚPSVaR uzatvorí s občanom so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, písomnú dohodu o poskytnutí príspevku, ktorá obsahuje

• a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,
• b) vykonávané činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností,
• c) výšku príspevku a spôsob poskytovania príspevku,
• d) dátum zriadenia chráneného pracoviska a dátum začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,
• e) obdobie, počas ktorého bude zriadené pracovné miesto na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku prevádzkované,
• f) podmienky poskytnutia príspevku,
• g) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,
• h) záväzok občana so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, že oznámi ÚPSVaR každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,
• i) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(§ 56 zákona, § 12 vyhl. 44/2004 Z.z.)

Novým spôsobom je upravené poskytovanie príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (v ďalšom texte len „chránené pracovisko“).

Príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje ÚPSVaR zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto na chránenom pracovisku príjme občana so zdravotným postihnutím.

V roku 2008 sa príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje v nasledujúcich výškach:

V Bratislavskom kraji sa príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje

• a) zamestnávateľovi, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorý prijme na chránené pracovisko občana so zdravotným postihnutím, vo výške 40 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (166 240 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku,
• b) zamestnávateľovi, ktorý je nepodnikateľským subjektom, ktorý prijme na chránené pracovisko občana so zdravotným postihnutím, vo výške 50 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (207 800 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku.

V ostatných krajoch sa príspevok na zriadenie chráneného pracoviska poskytuje

• a) zamestnávateľovi, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorý prijme na chránené pracovisko občana so zdravotným postihnutím, vo výške

• 1. 50 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (207 800 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou, ako je celoslovenský priemer,

• 2. 60 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (249 360 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer,

• b) zamestnávateľovi, ktorý je nepodnikateľským subjektom, ktorý prijme na chránené pracovisko občana so zdravotným postihnutím, vo výške

• 1. 60 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (249 360 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou, ako je celoslovenský priemer,

• 2. 65 % zo 16-násobku celkovej ceny práce (270 140 Sk) na jedno pracovné miesto zriadené zamestnávateľom na chránenom pracovisku v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer.

Základom pre výpočet príspevku je celková cena práce vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku. V roku 2008 bola hodnota celkovej ceny práce 25 975 Sk.

V roku 2009 bude stanovená nová (vyššia) celková cena práce, čím sa zvýši i maximálna výška príspevku.

Vyššie uvedené platí i pre ďalšie príspevky, u ktorých je základom pre výpočet celková cena práce určená z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Príspevok poskytuje zamestnávateľovi ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránené pracovisko, ak o  tento príspevok zamestnávateľ požiada písomne; súčasťou žiadosti je podnikateľský zámer, kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska a kalkulácia nákladov na celkovú cenu práce občanov so zdravotným postihnutím. Príspevok sa neposkytuje, ak bol na to isté obdobie zamestnávateľovi poskytnutý mimo iného príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku a príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní.

Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len občanmi so zdravotným postihnutím. Inými zamestnancami sa môžu tieto pracovné miesta obsadiť, ak sú dočasne voľné, iba s predchádzajúcim súhlasom ÚPSVaR, a to na obdobie nepresahujúce 9 kalendárnych mesiacov a v prípade občana, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % na obdobie nepresahujúce 12 kalendárnych mesiacov v malých a stredných podnikoch a 24 kalendárnych mesiacov v ostatných podnikoch.

Dĺžka zachovania zriadeného pracovného miesta na chránenom pracovisku je najmenej 2 roky v malých podnikoch a stredných podnikoch a najmenej 3 roky v ostatných podnikoch. Ak zamestnávateľ túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť pomernú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého na takto zriadenom pracovnom mieste nebola vykonávaná pracovná činnosť.

Za zriadenie pracovného miesta na chránenom pracovisku u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa predchádzajúcej vety, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti.

ÚPSVaR uzatvorí so zamestnávateľom písomnú dohodu o poskytnutí príspevku, ktorá obsahuje

• a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,
• b) charakteristiku pracovného miesta alebo pracovných miest na chránenom pracovisku,
• c) počet, profesijnú a kvalifikačnú štruktúru zamestnancov so zdravotným postihnutím prijatých na zriadené pracovné miesta na chránenom pracovisku,
• d) dátum zriadenia pracovného miesta a obdobie, počas ktorého bude zriadené pracovné miesto na chránenom pracovisku prevádzkované a počet mesiacov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na tomto mieste,
• e) maximálnu výšku celkovej ceny práce na každého prijatého občana so zdravotným postihnutím,
• f) podmienky a spôsob poskytnutia príspevku,
• g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,
• h) podmienky a termín zúčtovania poskytnutého príspevku,
• i) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,
• j) záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu predloží pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do 30 kalendárnych dní oznámi ÚPSVaR každé skončenie pracovného pomeru,
• k) záväzok ÚPSVaR, že poskytne zamestnávateľovi príspevok najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov,
• l) záväzok zamestnávateľa, že oznámi ÚPSVaR každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,
• m) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(§ 55 zákona)

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou (zamestnávateľom), v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré zamestnávateľ vytvoril alebo prispôsobil zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím a môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná ÚPSVaR na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia, ktorým je regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľ je povinný viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.