(§ 32 zákona)

Sprostredkovanie zamestnania je činnosť zameraná na:

• a) vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi o zamestnanie a

• b) vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi.

Sprostredkovanie zamestnania zabezpečujú okrem ÚPSVaR aj pracovné agentúry a agentúry podporovaného zamestnávania alebo subjekty, ktoré vykonávajú začleňovanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce.

Občan sa uchádza o sprostredkovanie zamestnania na ÚPSVaR, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt.

Na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok.

(§ 13 zákona)

Uchádzačom o zamestnanie so zdravotným postihnutím poskytujú úrady mimo iných tieto služby:

• - sprostredkúvajú im vhodné zamestnanie; vhodné zamestnanie je zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na jeho kvalifikáciu, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce,
• - poskytujú im informačné a poradenské služby,
• - poskytujú im  odborné poradenské služby,
• - uhrádzajú im náklady na rekvalifikáciu,
• - poskytujú im príspevky na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,
• - poskytujú zamestnávateľom príspevky na podporu ich zamestnávania,
• - rozhodujú o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím.

V súvislosti so zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím úrady práce ďalej:

• - vedú osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, 
• - priznávajú, rušia, menia, pozastavujú postavenie chránenej dielne a chráneného pracoviska a vydávajú duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,
• - kontrolujú dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa a kontrolujú plnenie povinnosti, ktoré zákon ukladá zamestnávateľovi v súvislosti so zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím.

(§ 8 zákona)

Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie je mimo iných uchádzač o zamestnanie, ktorý je:

a) občan so zdravotným postihnutím,

b) občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 %,

c) občan, ktorý stratil schopnosť vykonávať svoje doterajšie zamestnanie zo zdravotných dôvodov a nie je občan so zdravotným postihnutím.

(§ 6 zákona)

Uchádzač o zamestnanie je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie (rozumie sa tým i hľadanie možnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť) a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ÚPSVaR).  Počas zaradenia do evidencie občan nesmie byť zamestnaný a nesmie vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť,  pričom povolené je vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohody, ak zárobok z takejto činnosti nepresiahne 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (v súčasnosti sumu 3 500Sk) mesačne, zvýšenú o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov. Skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny preukazuje uchádzač o zamestnanie za uplynulý kalendárny mesiac v termíne určenom úradom.

Od uchádzača o zamestnanie sa  očakáva, že chce pracovať a hľadá prácu. Nepostačuje napr. pre splnenie nároku na poskytnutie príspevku na úhradu nákladov spojených s rekvalifikáciou prihlásiť sa na ÚPSVaR a pasívne čakať, kým neubehne obdobie stanovené na jeho poskytnutie. Príspevky poskytujú úrady až následne, keď sa preukáže, že nie je možné uchádzača umiestniť na voľné pracovné miesto.

(§ 9 ods. 1 , § 72, § 72b zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti, § 71, § 263, § 263a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

Občanom so zdravotným postihnutím  je občan uznaný za invalidného občana podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení; Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Oproti predchádzajúcemu stavu sa za občana so zdravotným postihnutím nepovažuje občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 %, takýto občan sa však naďalej považuje za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, pokiaľ sa zaeviduje na úrade práce. .

Podľa prechodných ustanovení zákona o sociálnom poistení (§ 263a ods. 12) pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 % a poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 %.

Doplňujúcimi ustanoveniami zákona sa umožňuje, aby na prechodné obdobie boli za občana so zdravotným postihnutím považovaní i tí občania, ktorí po preskúmaní invalidity už nie sú invalidnými občanmi a občania, u ktorých sa po dosiahnutí dôchodkového veku ich poberaný invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok.

Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu svojej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, zmyslovej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia. Pritom je potrebné rozlišovať dva prípady:

• Občan uznaný za invalidného po 1. januári 2004 preukazuje invaliditu, resp. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkom Sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedená príslušná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách.

• Občan uznaný za invalidného alebo čiastočne invalidného pred 1. januárom 2004 preukazuje invaliditu alebo čiastočnú invaliditu, resp. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkom Sociálnej poisťovne o tom, že bol uznaný za invalidného alebo čiastočne invalidného podľa zákona č. 100/1988 Zb. z. o sociálnom zabezpečení. Za občana so zdravotným postihnutím sa považuje i občan, ktorý bol uznaný za invalidného podľa § 29 ods. 3 písm. a) z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. 

Poznámka:

Invalidita príslušníkov „silových“ rezortov sa posudzuje podľa zákona č.328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podrobnosti tu neuvádzame.

1. Občan so zdravotným postihnutím
2. Uchádzač o zamestnanie
3. Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie
4. Pôsobnosť úradu práce v súvislosti so starostlivosťou o občanov so zdravotným postihnutím
5. Sprostredkovanie zamestnania
6. Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
7. Povinnosti uchádzača o zamestnanie
8. Poskytovanie poradenstva úradmi práce
9. Agentúry podporovaného zamestnávania
10. Vzdelávanie a príprava pre trh práce
11. Príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím
12. Dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím
13. Príspevky na aktívnu politiku trhu práce
14. Príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
15. Chránená dielňa a chránené pracovisko
16. Príspevok na zriadenie chránenej dielne a  chráneného pracoviska
17. Príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti občanom so zdravotným postihnutím
18. Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov
19. Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní
20. Príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
21. Príspevok na činnosť pracovného asistenta
22. Splnenie podmienok  na príspevky
23. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím
24. Náhradné plnenie
25. Zvýhodnenia pre zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby pri platení odvodov do poistných fondov
26. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím
27. Vysvetlivky

Ing. Milan Měchura

Zrejme nikto nepochybuje o význame práce, osobitne platenej práce, pre život človeka. Mať prácu, zamestnanie je, podľa Wallisa Goelena (2005) z DG pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí Európskej komisie "... najlepší spôsob integrácie do spoločnosti; práca dáva človeku status, dôstojnosť, zamestnancovi so zdravotným postihnutím umožňuje žiť naplno a nezávisle s primeraným príjmom".   Zamestnanie otvára cestu k nezávislosti. Prostredníctvom zamestnania získajú občania so zdravotným postihnutím určitý príjem, z ktorého si môžu hradiť životné náklady. 

Každý človek je nútený riešiť počas svojho života mnohé problémy súvisiace nie len s jeho osobným životom, ale aj s jeho pracovným uplatnením v spoločnosti. Ako zdravý, tak aj zdravotne postihnutý jedinec potrebuje na ich riešenie množstvo síl a niekedy sa neobíde bez pomoci svojho okolia.

Vo všeobecnosti zdravotne postihnutí ľudia tvoria mimoriadne ohrozenú a znevýhodnenú skupinu na trhu práce. Po roku 1989 sa problém nezamestnanosti nevyhol ani občanom so zdravotným postihnutím. Aj ich zastihli dôsledky trhového hospodárstva a už nie je samozrejmosťou, aby občania so zdravotným postihnutím mali zamestnanie. K zdravotnému postihnutiu pribudli ďalšie faktory, ktoré sťažujú ich uplatnenie na trhu práce.

Téma časopisu je úzko zameraná na problematiku zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, problematika iných skupín nezamestnaných osôb v nej nie je riešená. Je určená zdravotne postihnutým občanom ktorí našli v sebe odvahu riešiť svoju nepriaznivú sociálnu situáciu a zamestnávateľom, ktorí majú záujem zamestnávať túto skupinu občanov. Nájdu v nej odpoveď  na otázky, kto sa pre potreby zamestnanosti považuje za občana so zdravotným postihnutím, prečo je dobré zaevidovať sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, s čím musia počítať po prihlásení sa do tejto evidencie, aké podporné nástroje pre ich zamestnávanie pozná súčasná legislatíva, kto im pri hľadaní zamestnania môže pomôcť, aké nástroje aktívnej politiky trhu práce môžu využívať zamestnávatelia,  ...

Informácie o zamestnávaní vychádzajú z právneho stavu platného k 1. októbru 2008. 

Systematická starostlivosť o deti s autizmom v Rakúsku – Viedenský model

Spracovala: Mgr. Katarína Šelestiaková

Začiatkom 70 rokov sa v Rakúsku čoraz viac dostávala do popredia potreba vytvorenia kvalitnej systematickej starostlivosti pre deti s autizmom. Vznikla metóda, ktorá je spojením systému hrania a systému, ktorý sa zameriava na ovplyvňovanie správania. Ide v nej o zabudovanie detských hier do účelných činností. Vznik tejto metódy bol východiskom pre koncepciu umožňujúcu úplnú starostlivosť od detstva po dospelosť, tzv. „Viedenský model“, popisuje vznik Viedenského modelu PhDr. Katarína Kúdelová, v príručke Profilovanie pomoci autistom a ich rodinám, príprava odborného personálu.

Celoživotné vzdelávanie v krajinách EÚ

Spracovala: Mgr. Katarína Šelestiaková 

Pod pojmom celoživotné vzdelávanie je v krajinách EÚ označované vzdelávanie počas celého života. Zahŕňa vzdelávanie občanov v predproduktívnom, produktívnom aj poproduktívnom veku života. Prečo je celoživotné vzdelávanie dôležité, na čo je zameraná vzdelávacia politika, o cieľoch vzdelávania v nezamestnanosti, ako aj o návrhu stratégie celoživotného učenia v Európskej únii sa dozviete v nasledovnom článku:

http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/4799C3270EAB53F6C1256E3C00344385/$FILE/Zdroj.html

Iniciatíve sa medze nekladú, alebo, ako to funguje v Rusku

Spracovala: Mgr. Katarína Šelestiaková

Ľudia so zdravotným postihnutím sú v každej krajine. A problémy s ich vzdelávaním tiež. Každý sa s nimi vyrovnáva podľa svojich možností a schopností. Niekto iba čaká, čo sa bude diať, iný sa snaží vynaložiť iniciatívu a hľadá riešenia aktívne, aj keď často ide hlavou proti múru. Niekedy si to ani neuvedomíme, ale stačí naozaj málo k tomu, aby sa niečo zmenilo. Možno stačí prestať smutne sedieť so založenými rukami, odložiť sebaľútosť a sťažnosti, nájsť ľudí, ktorí majú rovnaký alebo podobný problém, dať hlavy „do kopy“ a niečo vyhútať. A že to niekedy naozaj funguje dokázali aj aktivisti v Rusku. Možno ich už prestalo baviť pozerať sa na diskrimináciu, s ktorou sa ľudia s postihnutím stretávajú na každom kroku, možno im bolo ľúto detí a mladých ľudí, ktorí museli strpieť situácie, ktoré nie sú primerané ľudskej dôstojnosti. Nech už bol dôvod akýkoľvek, jedno je isté. Ich snaha neostala bez odozvy a pomaly začínajú zbierať to povestné ovocie.