Pracovný asistent

 

Spracovala: Mgr. Eva Petrecová

Príspevok na činnosť pracovného asistenta (§59 Zákona č. 5/2004) patrí v slovenskej legislatíve k relatívne novým nástrojom politiky trhu práce. Jeho zámerom je snaha kompenzovať znevýhodnenie na trhu práce, ktorému čelia ľudia so zdravotným postihnutím, a to poskytovaním pomoci pri vykonávaní ich zamestnania a osobných potrieb ako aj pri ich zapracovaní. Po nedávnej novelizácii zákona nadobúda počet asistentov v porovnaní s uplynulým obdobím priaznivejší vývoj.

Na Slovensku neexistuje presná štatistika počtu občanov so zdravotným postihnutím (OZP) ale odhaduje sa, že tvoria približne 12 % populácie, pričom štatistika Ústredia práce za september 2008 uvádza podiel nezamestnaných OZP z celkového podielu nezamestnaných...??? (Reptová, M. Valentovič a R.  Valentovič, 2007; Štatistika, 2008). Jedným z prostriedkov podmieňujúcich možnosť uplatnenia sa OZP na trhu práce je politika trhu práce. Tá prešla na Slovensku niekoľkými legislatívnymi zmenami. Poslednou významnou zmenou bolo prijatie Zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a jeho novelizácia uvedená v Zákone č. 139/2008 platná od 1.mája 2008.

Prijatím Zákona č.5/2004 sa na podporu zamestnávania OZP zaviedol (okrem iných) nový nástroj „Príspevok na činnosť pracovného asistenta“ vymedzený v §59 uvedeného zákona a novelizovaný s platnosťou od mája 2008. Účelom tohto nástroja je poskytovať zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí sú OZP (SZČO- OSZ) pomoc pri vykonávaní ich zamestnania/samostatne zárobkovej činnosti a osobných potrieb počas pracovného času. Podľa platnej novelizácie zákona sa pomoc poskytuje aj uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú OZP pri ich zapracovaní a príprave na pracovné uplatnenie a pri vykonávaní ich osobných potrieb v uvedom čase (viac v §55a „Príprava na pracovné uplatnenie OZP“). Príkladmi pracovnej asistencie sú napríklad: zhotovovanie písomnosti podľa diktátu zamestnanca, ktorý je OZP; poskytovanie sprievodcovskej služby, sprostredkovanie telefonického kontaktu, prísun a odsun materiálu (Príspevok na činnosť pracovného asistenta, 2004). Pracovným asistentom sa môže stať zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorej výber je v kompetencii zamestnávateľa resp. SZČO – OZP. 

Spomínaná novelizácia §59 zaviedla aj zvýšenie príspevku na jeho činnosť. Stanovuje sa minimálna výška príspevku v rozsahu 41% z celkovej ceny práce. Podľa starého znenia zákona napríklad v prípade poskytovanie pomoci jednému OZP počas štyroch hodín  tvoril príspevok len 15% z celkovej ceny práce (Príspevok na činnosť pracovného asistenta, 2004) .

Významným krokom súvisiacim s týmto príspevkom je aj zrušenie §61 o kumulácii príspevkov. Práve tieto opatrenia patrili podľa výsledkov diplomovej práce (Petrencová, 2008) k návrhom na zmenu legislatívy zo strany pracovníkov úradov práce na Slovensku ako aj pracovných asistentov a zamestnávateľov na pracoviskách využívajúcich pracovnú asistenciu v Bratislave. Okrem týchto návrhov sa však na strane užívateľov príspevku objavila aj kritika jeho administratívnej náročnosti, ktorá však zostala bez zásadných úprav (???) .

Tieto legislatívne nedostatky v kombinácii s nízkou informovanosťou potencionálnych záujemcov sa zrejme podieľali aj na vývoji počtu PA v rokoch 2004 – 2007, kedy v roku 2004 bol veľmi nízky záujem o tento príspevok, v roku 2005 síce narástol počet PA o 200% ale už v nasledujúcom roku bol zaznamenaný nárast len o 3% a v roku 2007 dokonca pokles o 20% (Kováč, 2008). V súčasnosti je situácia priaznivejšia. Takmer pol roka po novelizácii zákona narástol počet PA pri porovnaní 1.polroku 2008 s 1. polrokom 2007 o 54%  (Vyhodnotenie aktívnej politiky trhu práce za I. polrok 2008, 2008).

Otáznou naďalej ostáva informovanosť potenciálnych užívateľov o tomto príspevku. Hoci napríklad podľa zistení publikovaných v diplomovej práce (Petrencová, 2008) 73% pracovníkov na úradoch práce deklarovalo, že informovalo  zamestnávateľov alebo združenia OZP o možnosti využitia príspevku, nie je jasné akým spôsobom boli tieto skupiny oslovené. Naviac len 33% úradov práce neevidujúcich v rokoch 2004 -2007 ani jednu žiadosť o príspevok  informovalo potencionálnych žiadateľov o tomto príspevku.

Podľa výsledkov uvedenej práce sa ďalej zdá, že v súčasnosti  príspevok využívajú najmä OZP s telesným postihnutím (48% OZP s telesným postihnutím oproti 13% OZP s mentálnym postihnutím). V rámci filozofie podporovaného zamestnávanie pôvodne vznikol pracovný asistent pre potreby ľudí s mentálnym postihnutím a teda aj tu môže existovať priestor na rozšírenie jeho využívania. Na všetkých štyroch pracoviskách v Bratislave bol pracovný asistent hodnotený ako veľmi potrebný nástroj na zamestnávanie OZP a približne 40% pracovníkov úradov práce ho hodnotilo ako čiastočne významný prínos pre zamestnávanie OZP.

V súvislosti s uplatnením sa OZP na trhu práce hovoríme aj o tzv. podporovanom zamestnávaní – službe určenej ľudom so zdravotným (alebo iným) znevýhodnením, ktorí chcú získať a udržať si platené zamestnanie na otvorenom trhu práce. Poskytovateľom týchto služieb sú tzv. Agentúry podporovaného zamestnávania, ktorých činnosť reguluje Zákon č. 5/2004. V rozdielnych krajinách existujú rôzne pomenovanie (pracovné náplne) pracovníkov týchto agentúr. Napríklad v Česku funguje pracovný asistent ako súčasť tímu APZ, kým na Slovensku APZ poskytujú pracovnú asistenciu ako jednu z metód práce s ich klientmi (môže ju poskytovať tzv. poradca pre pracovnú integráciu). Zásady vykonávania pracovnej asistencie by mali zahŕňať primeranosť, prispôsobenie individuálnym potrebám jej užívateľa ako aj rešpektovanie jeho rozhodnutí (Reptová, M. Valentovič a R.  Valentovič, 2007;Vítaková, 2005; Sopoliga, 2007). Na Slovensku pravdepodobne tiež vzniknú zásady poskytovanie pracovnej asistencie, či vzdelávanie poskytované pracovným asistentom.

Cieľ podporovaného zamestnávania a podstata podpory poskytovanej ľudom so zdravotným postihnutím ostáva rovnaká – zrovnoprávniť prístup na trh práce pre ľudí so zdravotným postihnutím, umožniť im zvýšenie kvality ich života, uplatnenie a rozvinutie ich potenciálu a pracovnú sebarealizáciu. Pracovným asistent je jedným z prostriedkov, ktorý môže k tomuto cieľu dopomôcť.

Ďalšie informácie o pracovnej asistencii a podporovanom zamestnávaní nájdete:

Použitá literatúra:

  • Petrencová, E. (2008). Pracovný asistent ako nástroj aktívnej politiky trhu práce, Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK, Bratislava.
  • Príspevok na činnosť pracovného asistenta. (rok neuvedený). Stiahnuté 3.11. 2007 z: http://www.ztpm.sk/new__abilympics/download/pracovny_asistent.pdf.
  • Repková, O.; Valentovič, M. a Valentovič, R. (2007). Kvalita v podporovanom zamestnávaní Výsledky záverečného prieskumu projektu. M.E.S.A. Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, Bratislava.
  • Kováč, R. (2008). List - Odpoveď na dotazník „Príspevok na činnosť pracovného asistenta“ Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava.
  • Sopoliga, Ľ. (2007). Pracovný profil pracovníka APZ – poradcu pre pracovnú integráciu. Prezentácia v powerpointe. Vzdelávací program: Podporované zamestnávanie. Modul 1: Manažment podporovaného zamestnávania, blok A. Liptovský Mikuláš 21.3. 2007.
  • Vitáková, M. (2005). Souhrnná metodika podporovaného zamestnávaní. Rytmus, Praha.

Vyhodnotenie aktívnej politiky trhu práce za I. polrok 2008. Zamestnanosť a sociálna politika, Mesačník Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, (2008).

Štatistika. Stiahnuté 20.10. 2008 z:

More in this category: « Vzdelávanie a príprava pre trh práce (rekvalifikácia) Systém integrovaného zamestnávania a rekvalifikácie nevidiacich a slabozrakých ľudí »
back to top