S veľkými otáznikmi sme v prvých májových dňoch roku 2004 prijímali informácie o Európskom sociálnom fonde, o kohéznych, štrukturálnych fondoch, o ďalších nových termínoch súvisiacich s otvorením sa Európskej únii. Aj na Slovensku viacerí nechápavo krútili hlavami nad novými možnosťami, ktoré ponúkala v tom čase únia.
Jednou z mnohých lákavých ponúk bola možnosť zamestnávania dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na vykonávanie aktivačných činností.
Tí čo boli v zahraničí určite potvrdia, že na uliciach sa pohybuje oveľa viac ľudí na vozíkoch a to najmä preto, že majú vytvorené bezbariérové prostredie.
Podľa mňa treba v prvom rade chcieť a ísť za svojím cieľom
Na úvod pár štatistických údajov:
Takýto pomer aktívnych občanov a organizácií so zdravotným postihnutím k počtu obyvateľov, nemôže nechať ľahostajným žiadneho primátora, poslanca mestského zastupiteľstva, či úradníka na Mestskom úrade.
V lete roku 2008 prišlo Mesto Prešov v osobe Mgr. M. Baču (povereného riadením OSS) s iniciatívou vypracovania Komunitného plánu, čím sa chcelo jednak pripraviť na nový zákon o sociálnych službách, najmä však dopracovať a upevniť predstavu o rozvoji jednotlivých komunít na svojom území v budúcnosti. Aj keď je v súčasnosti trendom vytvárať okrem Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja tzv. Komunitné plány sociálnych služieb, zástupcovia Mesta prišli ešte vyššou ambíciou, a síce tvorbou strategického plánu rozvoja komunít a to nad rámec definovaných sociálnych služieb. Samotný proces prípravy tvorby komunitného plánu trval takmer tri mesiace a boli doňho zapojení mnohí odborníci, metodici, aktivisti či pracovníci v sociálnej sfére. Pre tvorbu metodiky, jej aplikáciu, realizáciu procesu a tvorbu dokumentu boli vybraní odborníci RRP (Regionálneho rozvojového partnerstva), pre tvorbu analýz bolo vytvorené partnerstvo Prešovskej Univerzity, Rady pre poradenstvo v sociálnej práci a Partnerstva sociálnej inklúzie Šariš.
Pri príprave týchto článkov som sa dozvedela veľa nových informácií. Našla som podnety, ktoré ma prinútili spomaliť a zamyslieť sa. Je až zarážajúce, koľko je okolo nás situácií a okolností, ktoré by si nielenže povšimnutie zaslúžili , ale mnohé z nich po ňom priam kričia.
Litva, rovnako ako iné krajiny, nedokáže uviesť presný počet žien s postihnutím, preto sa zvyčajne diskutuje o dvoch rozdielnych, ale veľmi blízkych formách diskriminácie: diskriminácie z dôvodu postihnutia a diskriminácie z dôvodu pohlavia. Situácia žien s postihnutím v Litve je stále ovplyvnená historickými faktami: viac ako 50 rokov bola Litva okupovaná Ruskom. V duchu tejto ideológie sa nikto nestaral o problémy žien s postihnutím. Tento prístup pretrváva do dnešných dní.
Preložila a spracovala: Katarína Šelestiaková
Pohlavie a postihnutie sú dve dimenzie, ktoré sú veľmi zriedka spájané so súčasnou realitou. Dvojitá diskriminácia, ktorou trpia ženy s postihnutím (diskriminácia z dôvodu pohlavia a z dôvodu postihnutia) je evidentná, ale ťažko preukázateľná, lebo tieto ženy sa nevedia obhájiť, alebo pomenovať skutočnosť. Ženy s postihnutím žijú v ťažkých podmienkach, lebo sa často stáva, že ich diskriminácia zostáva nerozpoznaná.
Aj v Bulharsku je zviditeľňovanie problému dievčat a žien s postihnutím iba na začiatku. Neexistuje dostatok štatistík o presnom počte žien s postihnutím v tejto krajine. V roku 2005 Národný Štatistický Inštitút vydal prvú štatistiku o ľuďoch s postihnutím, avšak údaje neboli presné a postačujúce.
Často sa stáva, že v problematike postihnutia sa namiesto termínu muži alebo ženy používa termín „osoby“ so zdravotným postihnutím (osoby so ZP). Z toho vyplýva, že to, čo spoločnosť vníma, je postihnutie, a nie fakt, že môže ísť o ženu alebo muža s postihnutím (Maria Nyman in: Recognising the Rights of Girls and Women with Disabilities, 2008).
Jednou z obľúbených tém rozhovorov nielen mladých ľudí so zdravotným postihnutím je trávenie voľného času, či už po škole, práci alebo počas dovoleniek a víkendov. Môžeme ho využiť rôzne a to buď pasívne alebo aktívne. Samozrejme naše možnosti sú limitované zdravotným stavom, exteriérovými bariérami, no často nielen predsudkami verejnosti, ale i v nás. Kto môže a chce prekonať tieto prekážky a zvolí si okrem sledovania televízie, surfovania na internete a iných domácich aktivitách aj niečo iné, ponúkajú sa mu ďalšie možnosti. V mestách je ich paleta oveľa širšia ako na dedinách. Máme viac alternatív, od prechádzok mestom, posedenia s priateľmi v kaviarňach, cukrárňach a inde, cez relax v kinách veľkých zábavných centier, ktoré sú bez bariér, cestovanie, kultúrne vyžitie na divadelných predstaveniach, účasť na hudobných festivaloch, výstavách, športových podujatiach, rekondičných pobytoch a podobne. Komu nechýba odvaha, môže skúsiť adrenalínové športy, ktoré vyplavia prebytočný stres. Pretože eufória zo zdolania prekážok a samých seba sa nedá ničím nahradiť.