Čo je virtuálna realita?

Je to technológia, ktorá kombináciou softvéru a hardvéru vytvára realisticky pôsobiace trojrozmerné prostredie. Používateľ môže mať pocit, že hlavu dokáže otáčať až o 360 stupňov a prezerať si scenériu dookola. Ponoriť sa do virtuálnej reality znamená prežívať iluzórne zážitky, ktoré v skutočnosti neexistujú. Stačí si nasadiť a spustiť príslušné zariadene a pred očami sa vám zobrazí v počítači vytváraný svet, v ktorom sa môžete pohybovať, komunikovať a konať. Vizuálne podnety sú umocňované pohybovými, hmatovými a dnes i čuchovými interakciami, ktoré prežívaným zážitkom pridávajú celé spektrum emócií.

Vďaka tejto vierohodnej fikcii skutočného sveta môžete cestovať časom do minulosti, zapojiť sa napr. do historických bitiek alebo absolvovať prehliadku antických miest. Putovať však môžete i opačným smerom – lákal by vás, povedzme, pohľad na mesto zo strechy budovy, ktorej výstavba je ešte len v hlavách architektov? Fyzici môžu bez obáv vstúpiť do útrob najmodernejších jadrových reaktorov, vojaci prejsť simuláciou naplánovanej vojenskej akcie. Vo virtuálnej realite môžete byť súčasťou špičkových športových tímov, pilotovať najmodernejšie, ale i historické lietadlá alebo vyskúšať si rôzne adrenalínové disciplíny.

Ponoriť sa do virtuálnej reality

Zdroj: VR LIFE

Operovať aj rehabilitovať

Virtuálna realita zaznamenala veľký pokrok aj v oblasti zdravotníctva. Svoje uplatnenie našla pri vzdelávaní medikov i skúsených lekárov – dnes už nie je ničím výnimočným, že si špičkoví odborníci zložitú operáciu, o ktorej počuli v zahraničí, najprv vyskúšajú, takpovediac, nanečisto. VR nachádza uplatnenie aj v psychoterapii (napr. pri liečbe rôznych fóbii alebo fantómových bolestí), prenikla aj do oblasti rehabilitácie.

„Po úraze, operácii alebo mozgovej príhode je dôležitou súčasťou úspešnej rekonvalescencie včasná a kvalitná rehabilitácia. Čím skôr sa začne, tým je jej efekt vyšší a pacient na návrat do bežného života a k práci nemusí čakať tak dlho,“ hovorí Jana Trdá z ostravskej spoločnosti VR LIFE. „Realitou dnešných dní je však preplnenosť nemocníc, preťaženosť fyzioterapeutov a dlhé čakacie doby na všetky zdravotnícke úkony. Riešením tohto stavu by mohol byť úplne nový prístup k rehabilitácii, ktorý ponúka naša aplikácia VR Vitalis. Našou ambíciou nie je nahradiť fyzioterapeutov, ale poskytnúť im pomôcku, ktorou si uľahčia a zefektívnia prácu. Štandardne to dnes funguje tak, že jeden fyzioterapeut sa venuje jednému pacientovi 30 minút až hodinu (podľa typu procedúry), pričom na termín sa čaká niekoľko týždňov až mesiacov. Neraz sa stane, že pacienti síce vyčkajú, ale rehabilitácia je zdĺhavá a nie taká úspešná, ako keby sa k nej dostali skôr, alebo ich jednoducho pridlhé čakanie odradí a neabsolvujú ju vôbec. A to hovoríme len o akútnych pacientoch. Zapojením VR Vitalis do procesu cvičenia bude môcť fyzioterapeut pracovať s viacerými pacientmi naraz, čím sa priebeh rehabilitácie výrazne zefektívni,“ zdôrazňuje Jana Trdá.

Prvé kroky vo virtuálnej realite, potom naživo

Zdroj: VR LIFE

Ako sa rehabilituje s VR Vitalis?

Pacient stojí, leží alebo napríklad sedí na vozíčku, na očiach má nasadené okuliare, do ktorých je nahratá aplikácia simulujúca virtuálnu realitu, a v rukách drží dva ovládače. To je všetko.

„Pri prehrávaní virtuálnej reality sa človek ocitne napríklad v parku, a keď sa pozrie na svoje nohy, začne kráčať. Práve to stimuluje zrkadlové neuróny v mozgu. Ten si povie: „aha, oni chodia'', začne ako keby povoľovať svaly, čím by malo dochádzať k potlačeniu bolestivých kŕčov,“ popisuje praktický priebeh cvičenia zástupkyňa ostravskej firmy.

Zatiaľ je cvičenie vo virtuálnej realite zamerané prevažne na precvičovanie horných končatín a kognitívne funkcie. Bežné je cvičenie indikované pri poúrazových a pooperačných stavoch rúk, ale aj rozhýbanie stuhnutých svalov.

„Keď má pacient precvičovať, dajme tomu, lakeť alebo rameno, máme program maľovania vo vesmíre. Po spustení aplikácie sa ocitne na plošine, okolo neho sú hviezdy, galaxie, do toho hrá hudba. Nastaví sa kalibrácia paže (kam až dočiahne), aby sme cvičenie čo najviac prispôsobili jeho individuálnym potrebám a možnostiam. Úlohou pacienta je obkresľovať obrazce, ktoré sa v danom priestore objavujú. Pokiaľ ich obkreslí správne, zobrazia sa v dúhových farbách, keď sa mu to podarí celé, objaví sa dúhový vodotrysk.“

Pacientom po mozgovej príhode ponúka aplikácia VR Vitalis skladanie puzzle. A keďže poskladať obrázok nemusí byť úplne jednoduché, okrem rúk zároveň rehabilitujú aj kognitívne funkcie.

„Pacient si sám vyberie náročnosť, a keď jednotlivé kúsky poukladá správne, zočí celý obrázok, čo je pre neho veľmi motivujúce. Často ho už ruka bolí, ale hovorí si: „Skúsim ešte jeden, či to zvládnem.“ Zároveň vidí, ktorý obrázok mu išiel najrýchlejšie. Pre pacientov je cvičenie pomocou VR veľmi motivačné a vďaka prvkom gamifikácie sa snažia cvičiť správne a čo najviac,“ hodnotí Jana Trdá.

Nasadením VR do rehabilitácie ušetria nemocnice a rehabilitačné centrá čas aj peniaze.

„Niektoré stroje môžu nemocnicu stáť až 1,5 milióna českých korún a my ich dokážeme nahradiť okuliarmi za desať tisíc a aplikáciou za pár tisíc. Usilovali sme sa technológiu prispôsobiť na jedny z najlacnejších okuliarov na trhu Oculus Quest 2. Graficky sú na tom dobre, pomer cena výkon je vyhovujúca a nemusia sa pripájať k počítaču. Máte okuliare, v ruke dva ovládače a to je všetok hardvér, čo na to treba. Pokiaľ ide o softvér, samozrejme, našu aplikáciu, ktorá sa do okuliarov nahrá,“ uzatvára Jana Trdá.

Puzzle – rehabilitácia rúk i kognitívnych funkcií

Zdroj: VR LIFE

Vývoj bude napredovať

VR Vitalis sa bude určite rozvíjať. Podľa Jany Trdej majú už dnes požiadavky od pacientov trpiacich Parkinsonovou chorobou, záujem prejavili aj fyzioterapeuti, a to na vytvorenie cvičení vhodných pre rehabilitáciu chrbtice. Pravdaže, všetko bude závisieť od finančných zdrojov. O veľkosti potenciálu terapie vo virtuálnej realite však niet pochýb, na čo poukazujú aj niektoré vedecké výskumy. Napríklad jedna štúdia z Karlovej Univerzity, ktorá skúmala pacientov s problémami chôdze po úraze chrbtice, naznačuje, že by terapia s virtuálnou realitou mohla byť až trikrát rýchlejšia ako bežná rehabilitácia. Nechajme sa prekvapiť, dôkazy prinesie čas.

Peter Halada