Hlavné závery by sme mohli zhrnúť nasledovne:

• 49% žien s postihnutím dokončilo základnú školu, 42% získalo stredoškolské vzdelanie a 10% študovalo na vysokej škole.
• 72% ľudí s postihnutím žije z dôchodku, 8% podporuje rodina
• Iba 13% ľudí s postihnutím je zamestnaných. Štatistika neposkytla žiadnu bližšiu špecifikáciu alebo informáciu týkajúcu sa rozdielov medzi mužmi a ženami s postihnutím.

Vo všeobecnosti ženy v Bulharsku čelia každodenne diskriminácie z rôznych dôvodov, ako napr. z dôvodu pohlavia, veku a pod., obzvlášť na trhu práce, kde dlhoročne nie sú rovnocenné s mužmi. Pre ženy s postihnutím je situácia ešte horšia, pretože nie sú porovnávané iba so ženami bez postihnutia, ale aj s mužmi s postihnutím. Preto sú vystavené väčšej diskriminácii. Z výsledkov výskumu realizovaného organizáciami ľudí s postihnutím, sú ženy s postihnutím zamestnávané menej ako muži s postihnutím.  

V Bulharsku je zamestnané iba nepatrné percento ľudí s postihnutím. Znamená to, že 90% ľudí s postihnutím je nezamestnaných, pričom viac ako 50% z tohto počtu tvoria ženy s postihnutím. V prípade, že ženy s postihnutím sú zamestnané, pracujú v chránených pracovných dielňach, kde vykonávajú menej kvalitnú prácu a dostávajú veľmi malé platy. Profesionálna kariéra v ich prípade je veľmi výnimočná. Iba málo žien s postihnutím sa stretáva s takým postojom spoločnosti, kedy by im boli poskytované rovnaké príležitosti.

Hlavnou bariérou dievčat a žien s postihnutím je nedostatočný prístup k vzdelávaniu a zamestnávaniu. Aj napriek tomu, že bulharská legislatíva je v súlade s európskou legislatívou, stále pretrvávajú bariéry, s ktorými sa bulharské dievčatá a ženy každodenne stretávajú. Pod tlakom organizácií občanov so zdravotným postihnutím a antidiskriminačnej legislatívy, väčšina univerzít eliminovala bariéry, ktoré boli problémom pre študentov s postihnutím. Počet základných, stredných aj vysokých škôl dostupných pre študentov s postihnutím stúpa, ale ich množstvo stále nie je postačujúce.

Ďalším problémom je nedostatok programov pre kvalifikáciu a rekvalifikáciu, prístupnosť dopravy, nedostatok sociálnych služieb a a nedostatočne vyvinutý trh so službami (upratovanie, varenie a pod.)

Zdroj: Krasimir Kocev, National Coucil of People with Disabilities in Bulgaria (NCDPB), in European conference, Recognising the Rights of Girls and Women with Disabilities, An Added Value for Tomorrow´s Society, Madrid: 2008, 1. vyd., ISBN 978-84-96889-22-4.