Zdravotné postihnutie je zo sociálneho pohľadu okolnosťou, ktorá v podstatnej miere vplýva na kvalitu života postihnutého občana. Postihnutie spôsobuje zložité sociálne problémy a kladie na postihnutého občana značné nároky. Vplýva teda na jeho životnú situáciu, sociálnu situáciu a prináša sociálne znevýhodnenie, ktoré môže viesť k sociálnej exlúzii (vylúčeniu zo spoločenského života), v niektorých prípadoch až k úplnej izolácii.
predsedníčka OC SZTP Levice
Koncom roku 2004 a v roku 2005 začali telesne postihnutí ľudia monitorovať stav, počet a účelnosť bezbariérových vstupov v levických inštitúciách, zdravotných zariadeniach, školách a obchodoch. Sledujú, či vyhradené parkovacie miesta pre zdravotne ťažko postihnutých neobsadzujú osoby, ktoré na to nemajú oprávnenie. Zároveň prosia svojich spoluobčanov, aby si takéto konanie všímali a prípadné porušenia fotograficky zdokumentovali a odovzdali buď v kancelárii OC SZTP alebo na polícii.
S veľkými otáznikmi sme v prvých májových dňoch roku 2004 prijímali informácie o Európskom sociálnom fonde, o kohéznych, štrukturálnych fondoch, o ďalších nových termínoch súvisiacich s otvorením sa Európskej únii. Aj na Slovensku viacerí nechápavo krútili hlavami nad novými možnosťami, ktoré ponúkala v tom čase únia.
Jednou z mnohých lákavých ponúk bola možnosť zamestnávania dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na vykonávanie aktivačných činností.
Tí čo boli v zahraničí určite potvrdia, že na uliciach sa pohybuje oveľa viac ľudí na vozíkoch a to najmä preto, že majú vytvorené bezbariérové prostredie.
Podľa mňa treba v prvom rade chcieť a ísť za svojím cieľom
Na úvod pár štatistických údajov:
Takýto pomer aktívnych občanov a organizácií so zdravotným postihnutím k počtu obyvateľov, nemôže nechať ľahostajným žiadneho primátora, poslanca mestského zastupiteľstva, či úradníka na Mestskom úrade.
V lete roku 2008 prišlo Mesto Prešov v osobe Mgr. M. Baču (povereného riadením OSS) s iniciatívou vypracovania Komunitného plánu, čím sa chcelo jednak pripraviť na nový zákon o sociálnych službách, najmä však dopracovať a upevniť predstavu o rozvoji jednotlivých komunít na svojom území v budúcnosti. Aj keď je v súčasnosti trendom vytvárať okrem Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja tzv. Komunitné plány sociálnych služieb, zástupcovia Mesta prišli ešte vyššou ambíciou, a síce tvorbou strategického plánu rozvoja komunít a to nad rámec definovaných sociálnych služieb. Samotný proces prípravy tvorby komunitného plánu trval takmer tri mesiace a boli doňho zapojení mnohí odborníci, metodici, aktivisti či pracovníci v sociálnej sfére. Pre tvorbu metodiky, jej aplikáciu, realizáciu procesu a tvorbu dokumentu boli vybraní odborníci RRP (Regionálneho rozvojového partnerstva), pre tvorbu analýz bolo vytvorené partnerstvo Prešovskej Univerzity, Rady pre poradenstvo v sociálnej práci a Partnerstva sociálnej inklúzie Šariš.