Príspevok Mgr. Ľubice Fečkovej z Košíc - Aké máme my „iní“ problémy

Už 9 rokov žijem vo Košiciach a spočiatku to nebolo až také jednoduché. Prečo? No asi preto, že okrem iných problémov, ktoré musí každý smrteľník  denne riešiť, som mala  čo robiť so svojou prepravou do školy a zamestnania. Dnes už je to oveľa jednoduchšie, pretože mam vlastné auto, bez ktorého si život vo veľkom meste už neviem predstaviť. Počas cestovania autobusmi som zažila veľa negatívnych zážitkov, na ktoré sa už dnes dokážem povzniesť.

V jedno sychravé popoludnie sme sa rozhodli spraviť malú anketu medzi vodičmi električiek, o cestovaní ľudí so zdravotným postihnutím. Po ceste na stanicu som premýšľala, či som vymyslela dobré otázky...

Železničná doprava

Občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sú držiteľmi preukazu pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. poskytuje zľavu 50 % z obyčajného cestovného v 2. vozňovej triede vlakov osobnej dopravy.

Autobusy,  prípadne iné obdobné dopravné prostriedky (trolejbus, električka, mikrobus atď.), sú veľmi často využívané prostriedky prepravy. Občania s obmedzenou mierou mobility majú možnosť využívať tzv. bezbariérové, nízkopodlažné autobusy, do ktorých sa bez väčších problémov dostanú aj sami. Ich nevýhodu je to, že premávajú zatiaľ iba na obmedzených trasách a v obmedzenom čase. Viac takýchto autobusov by uvítali nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale napríklad aj matky s deťmi

Držitelia preukazu ZŤP, ZŤP-S pri preprave autom majú nárok na osobitné označenie motorového vozidla, ktoré ich oprávňuje parkovať na vyznačených parkoviskách pre invalidov. 

Motorové vozidlo smie viesť iba osoba, ktorá vlastní vodičské oprávnenie. Vodičské oprávnenie sa udelí žiadateľovi, ktorý:

Kompenzácia  je určená na prekonanie alebo zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia sa považuje znevýhodnenie, ktoré ma občan s ťažkým zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, žijúcich v rovnakých alebo porovnateľných podmienkach.

Doprava je pre ľudí so zdravotným postihnutím kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje ich život. Každý aspoň občas potrebuje niekam cestovať, buď za prácou, školou, k lekárovi, alebo za oddychom a zábavou. Čo sa však stane, keď zdravý človek následkom choroby alebo úrazu ostane na invalidnom vozíku? Vtedy sa často zmení rebríček životných hodnôt a začne vnímať architektonické bariéry, ktoré si dovtedy ani nevšimol. Potrebuje plnohodnotne žiť a mať vytvorené vhodné podmienky na sebarealizáciu. Pozrime sa ako cestuje mestskou hromadnou dopravou ťažko telesne postihnutým ľudom na invalidnom vozíku alebo o barlách v  treťom najväčšom meste Slovenska.

Cestovanie autom možno považovať za najideálnejší spôsob dopravy ako takej. Cestujúci autom sa nemusí prispôsobovať žiadnemu cestovnému poriadku. Jednoducho si do neho sadne a ide kam chce. Samozrejme iba za predpokladu, že takéto auto vlastní, čo v dnešnej dobe vôbec nie je malá položka (nielen pre občana so zdravotným postihnutím).

V rámci NROZP vznikla skupina expertov zastupujúcich päť skupín zdravotných postihnutí (zrakové, sluchové, telesné, mentálne a postihnutie chronickým ochorením), ktorí sa problematikou implementácie Nariadenia priamo zaoberali. Zúčastnili na konferenciách, ktoré sa konali na podnet European Disability Forum a Európskeho parlamentu v Bruseli, kde získali cenné vedomosti, ktoré potom uplatnili v domácich podmienkach pri činnostiach spojených s konkrétnymi krokmi pri implementácii Nariadenia na národnej úrovni.