17- ročný Dominik vystúpil aj v paneli venovanom osobným príbehom, ktorý sa niesol v znamení sloganu V ústrety budúcnosti. Vyzdvihol prístup ku vzdelaniu v našej krajine a hovoril o svojej ceste k nezávislosti.
- Ako dlho sa venuješ obhajobe práv a záujmov ľudí so zdravotným postihnutím?
Pred desiatimi rokmi založili moji rodičia v spolupráci s naším priateľom, lekárom - chirurgom MUDr. Františkom Hornom občianske združenie Slovenská spoločnosť pre spina bifida a hydrocefalus, ktoré vzniklo na pomoc a podporu rodinám s deťmi so zdravotným postihnutím i pre iných ľudí so zdravotným postihnutím. V tom období na Slovensku podobná organizácia nebola.
Najprv sme fungovali poskromne, v súčasnosti máme viac ako 200 členov a asi 200 dobrovoľníkov. Naším cieľom je poskytovať informácie a objektívnu nádej pre rodiny, ktoré očakávajú príchod dieťaťa so zdravotným postihnutím a vytvárať čo najlepšie podmienky pre budúcnosť ľudí so zdravotným postihnutím a ich začlenenie sa do spoločnosti. Tá naša ešte stále nie je na ľudí so zdravotným postihnutím pripravená.
- Čo hodnotíš ako najväčší úspech vašej organizácie?
Ako vysoko efektívnu aktivitu môžem uviesť naše letné tábory, ktoré sú zamerané na budovanie samostatnosti u detí, ktoré sa na ňom zúčastnia. Deti sú v tábore bez rodičov, ich spoločníkmi sú len dobrovoľníci, ktorých úlohou je pomôcť deťom pokročiť v niektorej oblasti jeho zručností. Popri budovaní samostatnosti - sám sa už niekoľko rokov angažujem ako dobrovoľník so skúsenosťami z praktického života - sa venujeme aj obhajobe práv ľudí so zdravotným postihnutím. V tejto oblasti sú na Slovensku ešte stále veľké medzery.
Text pod fotografiu: Obrovskou oporou je Dominikovi mamička Terézia Drdulová.
- Reprezentuješ Slovensko na zahraničných fórach - na akých podujatiach si sa zúčastnil?
Mal som už niekoľko príležitosti na obhajovanie práv ľudí ako som ja i možnosť zúčastniť sa na medzinárodných konferenciách zameraných na práva ľudí so zdravotným postihnutím. Na 4. výročnej konferencii Európskej platformy proti chudobe a sociálnej exklúzii v Bruseli som mal v mene všetkých detí so zdravotným postihnutím prejav venovaný ľudským právam ľudí so zdravotným postihnutím. Prítomní boli vrcholní predstavitelia Európskeho parlamentu, stretol som sa aj s niekoľkými slovenskými europoslancami a predstaviteľmi Európskej komisie. Zvlášť si cením stretnutie s Mariou Lujzou Cabral - vedúcou výboru pre práva ľudí so zdravotným postihnutím. Môj prejav prítomní hodnotili veľmi pozitívne. Konferencia bola organizovaná pri príležitosti 25. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa.
Druhá veľká príležitosť prišla ani nie týždeň po prvej. Išlo o konferenciu organizovanú pri príležitosti Európskeho dňa osôb so zdravotným postihnutím, kde som tiež mal možnosť vyjadriť svoj názor a podeliť sa o vlastnú životnú skúsenosť. Ďalšiu zaujímavú skúsenosť mám z ministerstva školstva. Súvisí s prideľovaním asistentov učiteľa pre deti so zdravotným postihnutím, ktoré tiež predstavuje na Slovensku problém.
Pozoruhodné stretnutie dvoch generácií v Bruseli – dvaja obhajcovia práv ľudí so zdravotným postihnutím zo Slovenska: Branislav Mamojka (vľavo) a Dominik Drdul.
- Aktívne vystupuješ v paneloch a diskusiách podujatí, prezentuješ sa prehľadom a kvalitnou angličtinou. Kde študuješ? Pripravuješ sa špeciálne na tieto vystúpenia?
V súčasnosti študujem na osemročnom gymnáziu Angely Merici v Trnave. Maturovať budem z dejepisu a náuky o spoločnosti.
V škole ma zaujímajú humanitné vedy a jazyky: angličtina a francúzština. Vystúpeniam na konferenciách predchádza príprava, ktorá spočívala v zosumarizovaní myšlienok a zostavovaní príspevkov.
V budúcnosti by som chcel pokračovať v obhajobe práv ľudí so zdravotným postihnutím. Dúfam, že mi v tom pomôže štúdium práva, ktoré by som chcel absolvovať.
- Čo považuješ za najväčšie problémy našej krajiny z pohľadu ľudí so zdravotným postihnutím?
Ako najväčší problém vnímam to, že ľudia so zdravotným postihnutím a väčšinová spoločnosť nie sú na seba zvyknutí. V minulosti boli títo ľudia zatváraní do ústavnej starostlivosti alebo sa nerodili – príčinou je veľký počet interrupcií, dôsledkom čoho je dnes množstvo problémov takmer v každej oblasti života. Druhým dôležitým faktorom sú dezinformácie, ktoré vládnu aj u tzv. odborníkov a ľudí, ktorí by odborníkmi mali byť. Nakoniec je klasickým problémom prístupnosť našich miest, dedín i inštitúcií a lekárskych zariadení.
Ivana Potočňáková
Foto: autorka
