Dňa 27. 4. 2021 sa uskutočnilo 23. zasadnutie Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „výbor“), ktoré viedla Soňa Gaborčáková, štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Po schválení programu sa výbor zaoberal jednotlivými jeho bodmi.

Dňom 1. júla 2021 nadobudlo účinnosť Opatrenie MPSVaR SR, ktorým sa sumy životného minima zvýšili o 1,5 percenta, a nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výška PP na opatrovanie.

Schválením vládneho návrhu novely zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia dochádza od 1. apríla 2021, resp. od 1. januára 2022 ku zmene limitu spoluúčasti vybraných skupín poistencov na úhrade doplatkov za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Aké konkrétne zmeny nás čakajú?

Ružomberská nezisková organizácia Touch&Speech sa už deväť rokov zaoberá vývojom inovatívnych kompenzačných pomôcok pre nevidiacich a slabozrakých. Jej vlajkovou loďou je set aplikácií Corvus, ktorý ozvučuje dotykové smartfóny na platforme Android. V týchto dňoch zaznamenala Touch&Speech so svojím softvérovým riešením nevídaný úspech, keď v medzinárodnej konkurencii cca osemsto projektov z jedenástich krajín uspela v rámci grantovej výzvy Google.org Impact Challenge pre región strednej a východnej Európy. Úspech je to o to cennejší, že ružomberskí projekt uspel ako jediný za Slovensko. Nosným cieľom grantovej výzvy bola snaha Googlu podporiť oblasť vývoja takých riešení, ktoré vyrovnávajú rozdiely v digitálnych zručnostiach a ekonomicky podporia región s dôrazom na začlenenie znevýhodnených skupín. Softvérový gigant vyčlenil na naplnenie tohto cieľa pre trinásť úspešných projektov sumu 2 milióny eur. Čo tento úspech slovenských vývojárov z Touch&Speech bude znamenať naznačil pre Mosty inklúzie Roman Martinovič, riaditeľ neziskovej organizácie Touch&Speech:

„Je to pre nás obrovská výzva. Pomôže nám naplniť dlhodobé plány, ktoré s Corvusom máme. Chceme vytvoriť sieť na prepojenie ľudí so zrakovým postihnutím navzájom, ale aj nevidiacich s ich rodinnými príslušníkmi či asistentmi. Používatelia Corvusu tak získajú nielen dobre prístupný telefón, ale i multifunkčného asistenta, ktorý im pomôže aj s činnosťami v bežnom živote, a to aj v situáciách, keď nie sme fyzicky spolu. Chceme tiež viac používať umelú inteligenciu, ktorá pomôže napríklad pri rozpoznávaní textu z papierovej predlohy, alebo pri ešte jednoduchšom ovládaní smartfónu bez zraku. Z Corvusu chceme zároveň urobiť aj vzdelávací nástroj, vďaka ktorému si jeho používatelia budú môcť rozvíjať predstavivosť, orientáciu v priestore či matematické myslenie.“

(red.)

Vývoj vo všetkých svetových automobilkách nasvedčuje tomu, že automatizácia dopravy nezadržateľne napreduje. Zrejme je naozaj len otázkou času, kedy sa autonómne vozidlá stanú prirodzenou súčasťou cestnej premávky. Autá teda už nebudú riadiť ľudia, ale počítače. Aký to bude mať vplyv na ľudí so zdravotným postihnutím, ešte presne nevieme, ale nepochybne by mnohých (bez ohľadu na zdravotné dispozície či vodičské schopnosti) lákalo prepravovať sa takýmto vozidlom – byť nezávislejší a samostatnejší.

Zmapovať potreby a očakávania ľudí so zdravotným postihnutím pri potenciálnom využívaní autonómnych áut je jedným z cieľov medzinárodného prieskumu v rámci projektu PAsCAL. On-line dotazník, ktorého spracovanie zabezpečuje univerzita v Mannheime, je plne prístupný a možno ho vyplniť v jedenástich jazykových mutáciách vrátane češtiny. Koncipovaný je do niekoľkých tematických okruhov, v celkovo dvadsiatich otázkach sa zisťujú emócie, myšlienkové pochody, osobné preferencie a aktuálna ekonomická, zdravotná a sociálna situácia respondentov pri možnom využívaní a dostupnosti autonómnych vozidiel. Jedna časť dotazníka je určená výlučne zrakovému postihnutiu.

Vyplnenie dotazníka je príležitosťou pomôcť relevantným inštitúciám nastaviť parametre „dopravy budúcnosti“ čo najefektívnejšie. Zohľadnenie technických, ekonomických a legislatívnych parametrov používania autonómnych vozidiel je krokom k tomu, aby aj občania so zdravotným postihnutím či iným znevýhodnením mohli tieto dopravné prostriedky využívať plnohodnotne. Aj týmto spôsobom by mohli zvýšiť svoju mobilitu a zvýšiť životnú perspektívu.

Projekt PAsCAL financuje Európska komisia z programu EÚ pre výskum a inovácie „Horizont 2020“, jedným z partnerov je aj Európska únia nevidiacich (EBU).

(red.)

S finančnou podporou Ministerstva kultúry SR vyhlasuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska už 17. ročník Cesty svetla. Zapojiť sa do nej môže každá fyzická osoba, amatérsky i profesionálny fotograf, so zrakovým postihnutím i bez neho, ktorý do 30. septembra na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. pošle vyplnenú a vlastnoručne podpísanú prihlášku s minimálne jednou fotografiou. Posudzovať sa budú farebné i čiernobiele snímky, vyhotovené fotoaparátom i mobilom, diela zaslané v elektronickej forme a v dostatočnom rozlíšení (vhodnom na prípadnú tlač).

Súťaž sa vyhlasuje v troch kategóriách:

1. Zrakové postihnutie,
2. Fenomén svetla,
3. Mladý fotograf (súťažiaci, ktorí najneskôr 30. septembra t. r. dovŕšia vek 15 rokov.)

Do jednej súťažnej kategórie je možné prihlásiť maximálne štyri fotografie (celkovo teda dvanásť diel). V Prihláške nezabudnite vyznačiť počet prihlásených snímok a súťažnú kategóriu pre každú z nich. Minimálne trojčlenná odborná porota určí do 21. októbra tri najlepšie fotografie v každej zo súťažných kategórií (pozn. posudzovatelia majú právo niektorú z cien neudeliť a ich rozhodnutie je konečné), počet súťažiacich, zloženie poroty, výsledky súťaže a mená výhercov budú na stránke www.unss.sk zverejnené do 30. novembra. Pripomíname, že súťaž je bez vstupných poplatkov a že po skončení súťaže sa snímky autorom nevracajú. Po uzavretí aktuálneho ročníka bude naprieč Slovenskom realizovaných viacero výstav, s najlepšími dielami tohto roku sa tak bude môcť oboznámiť aj široká verejnosť.

Podmienky fotografickej súťaže Cesta svetla 2021 ako i prihlášku nájdete na stránke organizátora.

(red.)

Poznáte mesto z krajiny EÚ s viac ako 50 tisíc obyvateľmi, ktoré vyniká svojimi inovatívnymi a pokrokovými aktivitami a stratégiami v oblasti debarierizácie? Mesto, ktoré si za vynakladané úsilie a dosahované výsledky zaslúži oficiálne uznanie? Európska komisia a Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF) ponúkajú príležitosť uchádzať sa o prestížne ocenenie Prístupné mesto 2022 (Access City Award 2022). Na tých, ktorí obsadia prvé tri priečky, čaká finančná odmena (deje sa tak od súťaže na rok 2020), záujemcovia sa však opäť môžu uchádzať aj o špeciálne uznanie – keďže rok 2021 je Európskym rokom železníc, porotcovia ho udelia mestu, ktoré vynakladá mimoriadne úsilie na sprístupnenie svojich železničných staníc.

Viac ako 80 miliónov obyvateľov EÚ má nejaký typ zdravotného postihnutia, jej obyvateľstvo starne, Európa je mestské spoločenstvo, kde štyria z piatich obyvateľov žijú v mestách. Aj to sú dôvody, prečo sa prostredníctvom Access City Award každoročne oceňuje úsilie miest zamerané na zvyšovanie ich prístupnosti, podporuje sa rovný prístup k mestskému životu ľudí so zdravotným postihnutím a vytvára sa priestor na šírenie a výmenu praktických skúseností. V rámci súťaže sa hodnotí koherentnosť prístupu v štyroch kľúčových oblastiach bezbariérovosti, ktorými sú zastavané územie a verejné priestranstvá; doprava a súvisiaca infraštruktúra; informácie a komunikácia (vrátane informačných a komunikačných technológií) a občianska vybavenosť a verejné služby. Uchádzač musí poskytnúť nielen opis už realizovaných aktivít, opatrení a iniciatív, ale i tých, ktoré v rámci rozvoja mesta uskutočniť ešte len plánuje.

Všetky potrebné informácie, formuláre a pokyny nájdete na oficiálnej stránke EÚ venovanej súťaži. Prihlášky je možné podávať do 8. septembra 2021.

(red.)

Kino Úsmev sa dlhodobo venuje sprístupňovaniu filmového umenia rôznym skupinám publika: v roku 2016 začalo s formátom BABY friendly (dopoludňajšie premietania pre rodičov s malými deťmi, so stlmeným zvukom, zapálenými svetlami), v roku 2019 sa vďaka podpore Active Citizens Fund Slovakia rozšírila ponuka o AUTISM friendly premietania (prispôsobené ľuďom s autizmom) a DEMENTIA friendly premietania (prispôsobené seniorom s kognitívnymi poruchami), z nórskeho finančného mechanizmu – grantov EHP a Nórska sa podarilo získať podporu na rozšírenie špeciálnych programov o premietania pre nevidiacich a nepočujúcich, dokonca na technické riešenia pre tieto skupiny.

V dňoch 15. – 18. júla sa Kino Úsmev rozhodlo dobehnúť zameškané a pripravilo štvordňový Inkluzívny filmový festival Košice, ktorého cieľom bolo sprístupniť kultúru čo najväčšiemu počtu znevýhodnených skupín: ľuďom so zrakovým, sluchovým i telesným postihnutím, osobám s autizmom, sociálne vylúčeným komunitám, seniorom. Aby si premietania a sprievodný program mohli vychutnať spolu s ostatnými návštevníkmi, organizátori zaradili zopár filmov s audiokomentárom a titulkami, niektoré produkcie sa odohrali na miestach s bezbariérovým vstupom, napr. na Hlavnej ulici, v Amfiku alebo v Záhradnom kine.

Festival otvoril veľkolepý 40-členný zbor Deviatka khere Chave z Luníka IX (ak ste ešte nemali tú česť, odporúčame sledovať ďalšiu sériu Československo má talent), nasledovalo 13 filmových titulov (medzi iným aj britský dokument o živote ľudí s autizmom A preto skáčem), 2 koncerty (vrátane vystúpenia nevidiacich hudobníkov Marca Orosa a Petra Tomiho s názvom Koncert v tme), divadelné predstavenie, 2 diskusie (zamestnávanie zraniteľných skupín a otvorená kultúra), 2 zážitkové hry (jedna umožnila vyskúšať si únik z generačnej chudoby, druhá zažiť realitu života s telesným postihnutím) a výstava obrazov ľudí so zdravotným postihnutím s názvom BRUT.TO.

(red.)

Jeden z bodov bohatého programu Bratislavských mestských dní bol špeciálne šitý podľa mier a vkusu ľudí so zrakovým postihnutím. Vďaka neziskovej organizácii Trnka a Bratislavskej organizácii cestovného ruchu krášli od júna tohto roka jednu zo stien Turistického informačného centra (TIC) haptická mapa, ktorá ponúkne pohľad na mesto, domácim i turistom odhalí polohu historických pamiatok, názvy ulíc prezradí prostredníctvom štítkov v Braillovom písme. Dvanásť dominánt, na ktoré tu zvedavec naďabí, si detailne môže prezrieť na troch hovoriacich dotykových kockách. Na štyroch z ich šiestich plôch sa nachádzajú akoby tvrdé reliéfne, 3D tlačou zhotovené fotografie Bratislavského hradu, Dómu sv. Martina, Michalskej brány, Grasalkovičovho, Mirbachovho i Primaciálneho paláca, Starej radnice, kláštora Klarisiek, Modrého kostolíka, budovy SND, Reduty a jedinej bratislavskej synagógy. Čo jednotlivé platne zobrazujú, vysvetlia nahrávky, ktorých sprievodný text pripravila Ildikó Gúziková a ktoré načítali známi slovenskí herci a moderátori, napr. Adela Vinczeová s manželom Viktorom, herečka Katka Brychtová, moderátorka a niekdajšia hlásateľka Alena Heribanová, Ivan „Tuli“ Vojtek, Ján Gallovič, Diana Mórová či Peter Kočiš. Texty majú dve roviny: prvá sa zameriava na opis objektu, teda na to, čo vidiaci vníma zrakom a opisom posúva ruky nevidiaceho po reliéfnej platni; druhá poskytuje faktografické údaje a historické informácie (napr. kto a kedy danú budovu postavil, na čo slúžila pôvodne a na čo sa využíva dnes), ale prináša aj rôzne iné zaujímavosti. Kocka sa vám na požiadanie prihovorí po anglicky, nemecky, taliansky, maďarsky a francúzsky kedykoľvek počas otváracích hodín Turistického informačného centra na Klobučníckej 2 v Bratislave. Objednávať sa nie je potrebné.

(red.)

Na počiatku bola idea bábkoherečky a režisérky Viery Dubačovej vytvoriť predstavenie so seniormi, ale osud to zariadil inak. Náhodou kráčala okolo DSS, jednoducho vošla dovnútra a dohodla sa na... vlastne na experimente. Na tom, že spolu pripravia jedno jediné divadelné predstavenie. Počas skúšania hry O Popolvárovi ako ho nepoznáte si však s hercami vytvorila taký silný vzťah, že ostať pri jednom jedinom spoločnom diele nešlo. Založila preto občianske združenie, a tým i prvé a dosiaľ jediné mestské komunitné divadlo v strednej a východnej Európe v ktorom hrajú ľudia s mentálnym postihnutím.