Bola to láska na prvý pohľad. Sotva ho nôžky udržali, ale vždy sa nejako pribatolil k oknu rodičovského domu a z prvého poschodia hľadel do tanečnej sály Interklubu. Fascinovalo ho, ako sa ženy a muži držiac pohybujú úplne inak ako pri chôdzi na ulici, veľmi ladne a do rytmu hudby. Z tejto fascinácie nevyrástol. Tanec sa stal jeho celoživotnou vášňou, po rokoch, kedy sám reprezentoval Slovensko na prestížnych svetových súťažiach, začal reprezentantov trénovať. Vďaka jeho mimoriadnemu talentu, húževnatosti a precíznosti dnes patrí Slovensko spolu s Poľskom a Ruskou federáciou k svetovej špičke v integrovanom tancovaní na vozíčku. Počas dámskej volenky som pristúpila k Andrejovi Mičunekovi, prezidentovi Svetovej asociácie integrovaného tanca, zakladateľovi a prezidentovi TK Danube, porotcovi najvýznamnejších tanečných súťaží. Odmietnuť dámu by bolo neodpustiteľné, takže sme si ten parket párkrát dali.
Počúvať cudzie rozhovory nie je veľmi pekné, v tom sa všetci zhodneme, hoci sa možno zhodneme aj v tom, že je to napriek tomu niekedy lákavé. Predstavte si, objavili sme miesto, kde sa za to na vás nikto nebude škaredo pozerať. Stačí len vstúpiť, nájsť si to pravé a započúvať sa. A ak budete mať odvahu, tak vystúpte na pódium a prehovorte. Nech sa páči, pozývame vás do Clubhousu.
Účelnosť očkovacej lotérie ako cesty na zvýšenie zaočkovanosti proti ochoreniu COVID-19 niektorí uvítali, iní spochybnili. Väčšinu zaočkovaných však zrejme potešila možnosť získať za svoju uvedomelosť aj finančnú odmenu, hoci takmer každý z nich sa dal zaočkovať už pred spustením lotérie, a ďalší by tak učinili aj bez odmeny. Nás zaujala možná diskriminácia niektorých výhercov prémie vylosovaných v nedeľnom prenose zo zlosovania.
V Dubnickom múzeu sa v dňoch 10. až 12. novembra zídu zástupcovia organizácií, ktoré zastrešujú alebo metodicky vedú ľudí s akýmkoľvek typom znevýhodnenia. Prednášať a diskutovať sa bude predovšetkým o sprístupňovaní kultúrnych inštitúcií (nielen fyzického prostredia, ale i informácií a organizovaných aktivít). Z príspevkov bude vytvorený zborník.
Úzkosť, podráždenosť, nepokoj, neschopnosť uvoľniť sa, únava, problémy so spánkom a jedením, pocity nešťastia, apatie, depresie. To je len niekoľko stavov ľudskej psychiky, ktoré sa v spoločnosti dajú identifikovať, niektoré na prvý pohľad, iné ostávajú takmer neviditeľné. Odpoveď na otázku, ako Slováci vnímajú duševné zdravie, priniesla 7. septembra na brífingu Liga za duševné zdravie SR. Prieskum sa uskutočnil vďaka Nadácii Orange, výskumnej agentúre 2muse, ktorá realizovala prieskum pro bono, a intelektuálnemu vkladu špičkových odborníčok.
Členka Výboru pre zahraničné veci (AFET), Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE), Delegácie pre vzťahy s Bieloruskom (D-BY), Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest (DEPA), členka Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a členka predsedníctva celoslovenskej organizácie Fórum života, europoslankyňa Miriam Lexmann iniciovala stretnutie so zástupcami NROZP v SR, ktoré sa vo štvrtok 2. septembra uskutočnilo v priestoroch centra Bivio v Bratislave-Rači. Aktivity Miriam Lexmann sú zamerané aj na pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím a hoci si uvedomuje, že nie všetky otázky, ktoré túto skupinu Európanov trápia, sú v kompetencii Európskej únie, z pozície poslankyne EP by chcela klásť otázky a zintenzívniť tlak, vyvíjaný na patričné miesta.
Anketa Slovenka roka vznikla pred trinástimi rokmi s cieľom oceniť výnimočné ženy, ktoré si za svoju prácu zaslúžia mimoriadne uznanie a ktoré nie sú súčasťou šoubiznisu. Trinástka bola šťastným číslom aj pre Ivetu Mišovú, podpredsedníčku Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP v SR), členku Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím, riaditeľku a štatutárnu zástupkyňu Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike (ZPMP v SR), ktorá si bronzovú sošku, sochárky Jany Brisudovej odniesla ako víťazka v kategórii Charita.
verím, že september vo vás oživil spomienky na všetky voliteľné prednášky, semináre a cviká, ktoré v indexe podpisoval prof. Život Sám. Ak by ste sa do študentských čias chceli vrátiť, ponúkame niekoľko sofistikovaných výhovoriek, a keby niekoho z vás svedomie hrýzlo až strach, aj ospravedlnenku s pečiatkou NROZP v SR.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/782 z 29. apríla 2021 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave nadobudne účinnosť 7. júna 2023 a nahradí doteraz platné nariadenie 1371/2007. Pozrime sa stručne, čo novelizované nariadenie prinesie osobám so zdravotným postihnutím. Jeho plné znenie v slovenčine nájdete na internete:vo formáte html a vo formáte pdf.
Kedy treba objednať požadovanú asistenciu?
Keď v roku 2016 publikovala EK návrh revidovaného nariadenia o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave, nebola v ňom žiadna zmienka o možnosti skrátiť minimálny čas 48 hodín na požiadanie o asistenciu. Výsledkom Intenzívnej kampane EDF a účinnej spolupráce s poslancami Európskeho parlamentu je vylepšené nariadenie, ktoré obsahuje skrátenie minimálnej doby na požiadanie o asistenciu na 24 hodín nezávisle od veľkosti stanice. Ide však len o kompromis dosiahnutý medzi EK, EP a Radou, pretože v prechodnom období do 30. júna 2026 môžu členské štáty EU požadovať na požiadanie o asistenciu až najmenej 36 hodín.
Nariadenie stále neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého asistencia musí byť k dispozícii po celý čas fungovania prepravnej služby. Znamená to, že železničný podnik môže obmedziť poskytovanie asistencie napr. na čas od 8:00 do 19:00 hod. Osoby odkázané na asistenciu si tak nemôžu slobodne vybrať vlak, ktorý im vyhovuje.
Aby cestujúci získal asistenciu, prepravca ho môže požiadať, aby bol na stanici až najmenej 60 minút pred odjazdom. To je stále veľmi dlhá doba, aj keď cesta vlakom môže byť krátka.
Ak železničná spoločnosť požaduje, aby osoba so zdravotným postihnutím bola vo vlaku sprevádzaná, sprevádzajúca osoba je oprávnená cestovať bezplatne a ak je to možné, má sedieť vedľa sprevádzanej osoby. Osoba so zdravotným postihnutím môže byť sprevádzaná aj asistenčným psom (v terminológii slovenskej legislatívy ide o vodiace, asistenčné a signálne psy) v súlade s príslušnou národnou legislatívou. Členské štáty majú tiež umožniť odskúšanie iných asistenčných zvierat.
Je prínosom, že spomínané ustanovenie bolo zapracované aj do tohto nariadenia, pretože doteraz bolo len v nariadení 181/2011 o právach a povinnostiach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave.
Problém predstavuje skutočnosť, že sprevádzajúca osoba má nárok na bezplatnú prepravu, len ak železničná spoločnosť požaduje sprevádzanie osoby so zdravotným postihnutím, čo obvykle nie je splnené.
Informácie musia byť prístupnejšie. Špeciálne sa to týka informácií o prerušení cesty, o ceste v reálnom čase, právach cestujúcich a informácií na staniciach bez zamestnancov. V nariadení sa však uvádza, že prístupnosť je interpretovaná v zmysle smernice 2019/882 o prístupnosti služieb a tovarov, nariadenia 1300/2014 (TSI PRN) a nariadenia 454/2011 (TAB TSI), čo obmedzuje výklad pojmu „prístupné“ v kontexte legislatívy EU.
Železničné spoločnosti, manažéri staníc, predajcovia lístkov, organizátori zájazdov musia na požiadanie poskytovať informácie o prístupnosti staníc, súvisiacich zariadení (ako sú parkoviská a obchody) a vlakov v prístupných formátoch. Na staniciach bez zamestnancov musia byť zobrazené informácie v prístupnej forme, aby cestujúci vedeli ako získať asistenciu a kde je najbližšia prístupná stanica.
Železničným spoločnostiam a manažérom staníc ich bude možné podávať prostredníctvom prístupného štandardizovaného formulára pre refundácie a kompenzácie. Železničné spoločnosti budú povinné zverejňovať správy s počtom udalostí v jednotlivých kategóriách škodových udalostí, čo umožní získať prehľad o jednotlivých kategóriách škodových udalostí, napr. vo vzťahu k asistencii pre osoby so zdravotným postihnutím.
Sťažnosti bude však možné podávať len do troch mesiacov po udalosti, čo doteraz nebolo špecifikované.
Ide o celkom nové ustanovenie. V prípade, že je cesta prerušená a železničná spoločnosť poskytuje ubytovanie cez noc, vždy, keď je to možné, treba počítať aj s potrebami asistenčných psov.
Ak železničné podniky a manažéri staníc spôsobia stratu alebo poškodenie mobilného vybavenia vrátane invalidných vozíkov, a asistenčného zariadenia, alebo spôsobia stratu či zranenie asistenčných psov používaných osobami so zdravotným postihnutím a osobami so zníženou pohyblivosťou, sú za takúto stratu, poškodenie alebo zranenie zodpovední a sú povinní poskytnúť náhradu bez zbytočného odkladu. Uvedená náhrada zahŕňa:
náklady na nahradenie alebo opravu mobilného vybavenia alebo asistenčných zariadení, ktoré sa stratili alebo poškodili,
náklady na nahradenie alebo liečbu zranenia asistenčného psa, ktorý sa stratil alebo sa zranil a
primerané náklady spojené s dočasným nahradením mobilného vybavenia, asistenčných zariadení alebo asistenčných psov, ak takéto nahradenie nezabezpečuje železničný podnik alebo manažér stanice.
Železničné podniky a manažéri staníc urýchlene vynaložia primerané úsilie, aby dočasne nahradili bezodkladne potrebné mobilné vybavenie alebo asistenčné zariadenia. Dotknutej osobe so zdravotným postihnutím alebo osobe so zníženou pohyblivosťou sa povolí, aby si ponechala dočasné náhradné vybavenie alebo zariadenie, kým sa nevyplatí vyššie uvedená náhrada.
Železničné podniky a manažéri staníc zabezpečia, aby všetok personál, ktorý v rámci svojej bežnej činnosti poskytuje priamu pomoc osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou, absolvoval odbornú prípravu zameranú na problematiku zdravotného postihnutia, aby bol schopný reagovať na ich potreby a poskytujú všetkému personálu, ktorý prichádza do priameho styku s cestujúcou verejnosťou, školenia a pravidelné aktualizačné kurzy na zvyšovanie povedomia o potrebách uvedených osôb.
Ustanovenia v tomto nariadení sú stále slabšie ako v nariadení o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave lebo platí len toto „Železničné podniky a manažéri staníc môžu súhlasiť s tým, aby sa na školeniach zúčastnili zamestnanci so zdravotným postihnutím, a môžu zvážiť účasť cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou a/alebo organizácií, ktoré ich zastupujú.“
Aj v prípadoch kedy platia výnimky z pravidiel nariadenia pre domáce diaľkové a regionálne spoje, budú pravidlá o asistencii pre osoby so zdravotným postihnutím povinné: ide o nediskriminačný prístup k preprave, cestovné informácie v prístupnom formáte, asistenciu na staniciach a vo vlakoch, podmienky poskytovania asistencie, kompenzácie za pomôcky na mobilitu, asistenčné zariadenia a asistenčné psy a školenia zamestnancov poskytujúcich asistenciu.
Pre mestskú a prímestskú dopravu však budú pravidlá asistencie stanovené na národnej a lokálnej úrovni. Pre tieto druhy dopravy budú povinné len pravidlá o prístupnosti informácií. Opatrenia pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane asistencie je povinné zaradiť aj pre regionálnu dopravu.
Medzinárodné spoje do a z krajín mimo EÚ môžu byť úplne vylúčené z pôsobnosti nariadenia a nebudú sa uplatňovať žiadne povinné pravidlá. Asistencia nebude musieť byť poskytovaná, dokonca aj keď len jediná plánovaná zastávka spoja bude mimo územia EÚ. Na takýchto spojoch asistencia nemusí byť poskytovaná ani pri cestovaní vo vnútri EÚ.
Inovované nariadenie o právach cestujúcich v železničnej doprave prináša pre osoby so zdravotným postihnutím určité zlepšenia, možno ho však považovať aj za zmeškanú príležitosť. Špeciálne minimálna doba požadovaná na nahlásenie potreby asistencie a prechodné obdobia sú veľmi dlhé a rozsiahle výnimky z nariadenia stále neumožňujú mnohým osobám so zdravotným postihnutím nezávislé a spontánne cestovanie.
(red.)
V letných mesiacoch bolo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) predložených viacero pre nás dôležitých zákonov, ktoré sme pripomienkovali. Ešte nevieme, ako budú naše pripomienky vyhodnotené a v akej forme sa tieto zákony dostanú na rokovanie parlamentu, považujeme však za užitočné podeliť sa s vami o pripomienky aspoň k trom z týchto zákonov.
Zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe boli v tomto roku postúpené do MPK dvakrát. Najprv v máji a potom z dôvodu obrovského množstva pripomienok aj v júli.
Zákon o územnom plánovaní: v prvom MPK sme k nemu predložili tieto dve pripomienky (obe boli zapracované do návrhu zákona predloženého do druhého MPK, preto sme ho už nepripomienkovali):
V územnom pláne obce sme požadovali zohľadniť aj bezbariérovú prístupnosť dopravnej infraštruktúry a trás pohybu obyvateľstva, čo je zvlášť dôležité v obciach v svahovitom teréne.
Územný plán zóny, ktorá je súčasťou obce, je rozpracovaný do väčších podrobností ako územný plán obce. Preto sme požadovali, aby spĺňal všetky požiadavky kladené na územný plán obce a neobmedzoval sa len na „podmienky na bezbariérové využívanie verejného priestoru“, ale zahŕňal aj bezbariérovosť dopravnej infraštruktúry a trás pohybu obyvateľstva.
Zákon o výstavbe: nebola akceptovaná žiadna z našich rozsiahlych pripomienok k návrhu stavebného zákona predloženého do prvého MPK, a tak sme ich opakovane predložili v druhom MPK. Pripomenieme len najdôležitejšie z nich.
Chýbajúce účinné kontrolné a sankčné systémy súčasnej stavebnej legislatívy nenapomáhajú dodržiavať zásady prístupnosti. Preto sme vnímali navrhovaný zákon o výstavbe ako šancu na zadefinovanie zodpovednosti štátu za dodržiavanie zásad prístupnosti. Očakávali sme, že nová právna úprava bude garantovať dodržiavanie zásad prístupnosti a pri ich nerešpektovaní umožní identifikovať zodpovednú osobu (či už fyzickú alebo právnickú) a vyvodenie zodpovednosti.
Konštatovali sme, že návrh zákona neumožňuje verejnosti ako koncovým používateľom stavieb vyjadrovať sa k výstavbe v žiadnej jej etape. Tento fakt považujeme za porušenie základných ľudských práv a diskriminačný všeobecne, najmä však voči osobám so zdravotným postihnutím, ktoré sa k úrovni zabezpečenia bezbariérového užívania stavieb a kontrole jeho dodržiavania nemôžu vyjadrovať.
V praxi sa bezbariérové navrhovanie často nesprávne interpretuje ako navrhovanie len pre ľudí na invalidnom vozíku, Preto sme požadovali v zákone explicitne definovať pojem „bezbariérové užívanie“ nasledovne: „Bezbariérové užívanie je pojem, ktorý sa vzťahuje na navrhovanie, výstavbu a prevádzkovanie stavby počas jej životnosti tak, aby ju mohli využívať v najväčšej možnej miere všetci ľudia bez nevyhnutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu; „bezbariérové užívanie“ nevylučuje asistenčné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ak je to potrebné.
Vo fázach schvaľovania a realizácie stavby sa navrhuje len formálne overenie projektu, čo považujeme za nedostatočné. Posudzovať a zisťovať až v priebehu kolaudácie stavby, či stavba reálne vyhovuje požiadavkám na bezbariérové užívanie, považujeme za oneskorené a za nedostatočné, pretože prípadné chyby sa zistia až na dokončenej stavbe, a v lepšom prípade ich bude možné odstrániť len s určitými problémami a často len za cenu kompromisných riešení. Preto sme žiadali aby súčasťou overenia projektu bolo i overenie bezbariérového užívania stavby príslušným odborným zamestnancom stavebného úradu.
V návrhu zákona nie je nikde uvedené, ako bude príslušný pracovník úradu pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý vydá rozhodnutie – overí projekt stavby, nespĺňajúcej požiadavky stavebnej legislatívy, sankcionovaný. Znamená to, že za takéto nesprávne rozhodnutie nie je postihnuteľný, preto sme žiadali do návrhu zákona doplniť aj ustanovenie, ako bude takýto pracovník sankcionovaný.
V auguste bol do MPK postúpený návrh novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorým sa zavádza rodičovský dôchodok. V rámci jeho pripomienkovania sme opakovane pripomienkovali spôsob valorizácie dôchodkov a pravidlá nároku na minimálny dôchodok.
V návrhu zákona sú definované podmienky a pravidlá nároku na výplatu rodičovského dôchodku poberateľovi starobného dôchodku, poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľovi výsluhového dôchodku (ďalej len „poberateľ dôchodku“). Nesúhlasili sme so zavedením rodičovského dôchodku. Definícia rodičovského dôchodku je totiž diskriminačná pre poberateľov dôchodkov, ktorí nemohli mať deti z dôvodu vlastného zdravotného stavu, alebo ktorých deti nemôžu pracovať z dôvodu vlastného zdravotného postihnutia, a preto im nevzniká nárok na rodičovský dôchodok napriek tomu, že plnia alebo by v priaznivom prípade plnili podmienku vychovania detí.
Nárok na výplatu rodičovského dôchodku nevzniká ani dôchodcom, ktorých deti sú už poberateľmi dôchodkov.
Rodičovský dôchodok bude vyplácaný z fondu sociálneho poistenia a jeho výška bude odvodená z výšky odvodu dieťaťa do tohto fondu. Aby však nedošlo k zníženiu výšky budúcich dôchodkov detí, budú náklady na rodičovské dôchodky preplácané do fondu sociálneho poistenia zo štátneho rozpočtu. Ako sa v návrhu zákona uvádza, pôjde ročne o stovky miliónov eur.
Zavedenie diskriminačného rodičovského dôchodku, ktorý si vyžiada nalievanie obrovských súm zo štátneho rozpočtu do poisťovacieho fondu tak zásadne naruší stabilitu poisťovacieho systému, jeho spravodlivosť a udržateľnosť.
V súčasnosti sa dôchodkové dávky zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, minimálne však o 2% z priemernej výšky konkrétneho druhu dôchodku, čo sa však od roku 2022 už uplatňovať nebude.
Tento systém starobného dôchodkového zabezpečenia sa stal vysoko nespravodlivým, poprel sa v ňom princíp zásluhovosti. Dokazuje to jednoduchý príklad: poistencovi s dobou poistenia 40 rokov a priemerným osobným mzdovým bodom v hodnote 1, sa v roku 2013 priznal starobný dôchodok 411,60 €, čo predstavovalo 51,1 % priemernej mzdy za rok 2012 a 121,9 % minimálnej mzdy roku 2013. V roku 2021 dostáva dôchodok 481,20 €, čo je už len 42,5 % priemernej mzdy z roku 2020 a 77,2 % minimálnej mzdy za rok 2021. Poistencovi s rovnakou „zásluhovosťou“ sa v roku 2021 priznáva starobný dôchodok vo výške 583,30 €. Obaja poistenci rovnakou mierou prispievali na starobné dôchodkové poistenie, ale rozdiel vo výške ich dôchodkov predstavuje v roku 2021 sumu 102,10 €, pričom tento rozdiel sa bude stále zvyšovať.
Preto sme žiadali vrátiť sa k podobnému spôsobu valorizácie platnom do roku 2012, kedy sa dôchodky zvyšovali v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov a medziročného rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Opakovane sme požiadali, aby sa ustanovenia o priznávaní minimálneho dôchodku vzťahovali i na poberateľov invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % i pred dosiahnutím ich dôchodkového veku.
Aj s ohľadom na rozdiel v priemernej výške starobného a invalidného dôchodku nad 70 % (viac ako 95 €) sa domnievame, že je zo strany štátu potrebné riešiť nielen sociálnu situáciu poberateľov nízkych starobných dôchodkov, ale i sociálnu situáciu poberateľov nízkych invalidných dôchodkov priznaných z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorí ešte nedosiahli dôchodkový vek. Sú medzi nimi i rodičia nezaopatrených detí, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, preto je ich sociálna situácia zvlášť nepriaznivá a tiež poberatelia invalidného dôchodku „z mladosti“, ktorým bol tento dôchodok priznaný pred rokom 1995.
Zámerom novely je znížiť finančnú spoluúčasť osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a zvýšiť výšky jednorazových peňažných príspevkov u osôb s najnižšími príjmami. Zavádza sa možnosť poskytnúť peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla aj osobe, ktorá ešte nie je vlastníkom vozidla, čo umožní zabezpečiť si spolu s kúpou vozidla aj jeho úpravu. Predmetom návrhu zákona sú aj úpravy vyplývajúce z doterajšej aplikačnej praxe. Z našich pripomienok vyberáme:
V prípade cenovo náročných kompenzačných pomôcok, cenovo náročných úprav, motorových vozidiel a psa so špeciálnym výcvikom sme navrhli poskytovať peňažný príspevok aj osobám s ŤZP s príjmom presahujúcim 5-násobok sumy životného minima. Nepovažujeme za sociálne spravodlivé, aby sa osobám s vyššími príjmami neposkytoval žiadny príspevok a tieto osoby si museli hradiť cenu pomôcky, úpravy, motorového vozidla alebo psa so špeciálnym výcvikom v plnej výške. Tieto výdavky, ktoré osoby bez zdravotného postihnutia nemajú, si obvykle nemôžu dovoliť alebo môžu viesť k zásadnému zníženiu ich životnej úrovne a značnému zadlženiu, čo nehrozí osobám bez tejto potreby vyvolanej ťažkým zdravotným postihnutím.
Navrhli sme riešiť nespravodlivé posudzovanie príjmu rodiča s ŤZP s nezaopatrenými deťmi, ktorým poskytuje výživné na účely poskytovania PP na kompenzáciu, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Takýto rodič je znevýhodnený dvojnásobne: 1. do úvahy sa berie jeho „čistý“ príjem, i keď z neho platí výživné na nezaopatrené deti, a tak je jeho disponibilný príjem pre jeho vlastnú potrebu nižší, 2. napriek tomu, že vyživuje nezaopatrené deti, pre stanovenie výšky jeho príjmu pre účely kompenzácií sa posudzuje ako jedna osoba.
Podmienkou pre poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla je poskytovanie sociálnych služieb osobe s ŤZP v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení alebo v dennom stacionári, pričom osobné motorové vozidlo sa bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do vymenovaných zariadení a späť. Zoznam zariadení sme navrhli doplniť o rehabilitačné stredisko ambulantného typu. Sociálna rehabilitácia má pre integráciu osôb s ŤZP prvoradý význam, považujeme za dôležité uľahčiť prístup k nej i osobám s ŤZP, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu.
Navrhli sme predĺžiť zo 6 na 12 mesiacov maximálnu dobu na použitie peňažného príspevku na zakúpenie motorového vozidla a na úpravu motorového vozidla, čo zodpovedá reálnym dodacím lehotám. Týmto predĺžením sa zabráni prípadnej potrebe príspevok vrátiť a znovu požiadať o jeho schválenie.
Navrhli sme peňažný príspevok na opatrovanie poskytovať bez ohľadu na to, či opatrovanie zabezpečuje osoba v produktívnom veku alebo poberateľ dôchodkovej dávky. Fyzická osoba v produktívnom veku, ako aj poberateľ dôchodkovej dávky poskytujú rovnakú starostlivosť v rámci opatrovania a zákon im neustanovuje odlišné povinnosti. Zohľadňovanie sociálneho postavenia opatrovateľov pri určovaní výšky peňažného príspevku na opatrovanie je možné považovať za nerovnaký prístup a za diskrimináciu.
(red.)