Spracovala: Katarína Šelestiaková

V dňoch 14. a 15. októbra sa v Bratislave uskutočnila I. medzinárodná špeciálno-pedagogická konferencia „Tímová spolupráca v komplexnej starostlivosti o dieťa s postihnutím raného veku“.

Konferencia sa uskutočnila pod záštitou manželky prezidenta Slovenskej republiky, pani Silvie Gašparovičovej. Na konferencii vystúpili odborníci zo Slovenska, ako aj zahraniční hostia. Diskutovalo sa o potrebe medzirezortnej spolupráce, o prevencii, včasnej diagnostike. Prezentovali sa tiež výsledky výskumu realizovaného v Nemecku – vplyv novorodeneckého skríningu na rečový vývin detí so sluchovým postihnutím. Rozprávalo sa aj o názoroch a postojoch rodičov u nás aj v zahraničí na otázky včasnej identifikácie detí s vývinovými ťažkosťami. Predložili sa možnosti psychológie a psychoneurológie pri ranej intervencii voči deťom s postihnutiami a narušeniami a zdôraznila sa potreba interakcie matky a dieťaťa s postihnutím, ktorá by mala byť neoddeliteľnou súčasťou ranej starostlivosti o rodinu. Spomenuté tiež boli rôzne fázy, ktorými prechádzajú rodičia pri určení diagnózy postihnutia u svojho dieťaťa, ako aj faktory ovplyvňujúce súdržnosť rodiny. 

Viera Králiková

„Chceli sme si vyskúšať scénické čítanie a začali sme premýšľať nad tým pre koho a ako by to bolo najlepšie.“ Takto spomína Michal na začiatky Črpáka  –  partiu kamarátov, ktorých nadchlo toto dramatizované čítanie rozprávok . Každá postava v rozprávke má teda svoj vlastný hlas (ktorý zväčša narozpráva vždy iný herec  alebo  jeden, ale so zmeneným hlasom. Rozprávka je doplnená o rôzne zvukové efekty, aby bola čo najvernejšia a pútavá. Ich publikom sú deti zo Základnej školy internátnej pre slabozrakých a nevidiacich v Bratislave (ZSISN).  Trocha viac nám o tomto voľnočasovom projekte povedal koordinátor Črpáka Michal Knopp.

Ingríd Brečová

Materstvo si užívam ako každá mama. Som ženou s reumatickým ochorením, som si vedomá svojich obmedzení, ale nikdy som neľutovala, že som sa rozhodla byť matkou. Urobím všetko preto, aby môj syn nikdy nepovedal: „ ja nemôžem ísť tam, nebol som, nemám ...“, len preto, že má mamu s reumatickým ochorením. To jednoducho nemôžem dopustiť.

Ingríd Brečová

Dnes som 38 ročnou šťastnou mamou štvorročného syna Jakubka - Lea, a zároveň som pacientkou s juvenilnou idiopatickou artritídou, ktorú mám od detstva. Rada vás oboznámim so svojím príbehom a podelím sa o skúsenosť s ochorením. Vlastne je to pohľad mňa ako pacienta a pohľad mojej mamy, ktorá má choré dieťa.

Lívia Kalmárová

Občianske združenie ArtEst - polyestetické vzdelávanie znevýhodnenej mládeže

Košice

V živote mentálne postihnutých ľudí je ešte stále mnoho prekážok v rozvíjaní ich schopností, talentu a nadania. Aj keď sme mnohí presvedčení, že veľká väčšina ľudí s mentálnym postihnutím  je talentovaná a schopná tvoriť,  nevieme im  často ponúknuť adekvátne podmienky na umelecké vzdelávanie. Veľa sa diskutuje o integrácii znevýhodnených detí do základných škôl, ale si často neuvedomujeme, že základné umelecké vzdelávanie je v súčasných školských podmienkach  na periférii záujmu zainteresovaných. Je to veľká škoda, lebo máme  mnoho dôkazov, že práve tieto  hendikepované deti sa dokážu s neobyčajnou usilovnosťou naučiť spievať, hrať na rôznych hudobných nástrojoch, kresliť, maľovať, hrať divadlo, tancovať a keď sa im venuje patričná pozornosť, dosahujú výnimočné výsledky. Umelecké aktivity a prezentáciu týchto detí verejnosť obyčajne prijíma s uznaním a  veľkým rešpektom, čo môže výrazne kvalitatívne ovplyvniť ich socializáciu a následnú integráciu do intaktnej spoločnosti.

Autorky: Mgr. Henrieta Hajdeckerová, Mgr. Janka Šarišská

Hluchoslepota je kombinované postihnutie zraku a sluchu. Poškodené sú dva najdôležitejšie zmysly, ktoré človek potrebuje na to, aby poznával živý a neživý svet okolo seba, aby sa naučil komunikovať, získavať vedomosti a zručnosti, ktoré robia človeka človekom. Hluchoslepé deti ich získavajú veľmi ťažko a pomaly s obrovskou trpezlivosťou odborníkov, rodičov a všetkých, ktorí pracujú a s nimi žijú. Hluchoslepé dieťa je ako dom bez okien a úlohou všetkých, ktorí sa podieľajú na jeho rozvoji, je urobiť okná na tomto dome, aby sme priniesli svetlo do jeho vnútra.

Spracovala: Mgr. Ľudmila Hrčková

Každodenný život ľudí s reumatickými chorobami je sprevádzaný bolesťou a bojom o každý pohyb. Bolesti a deformácie kĺbov im spôsobujú problémy pri bežných činnostiach,  ako je denná hygiena, obliekanie, otváranie fliaš či uchopenie predmetu.

Iniciatíva B Me (byť samým sebou a byť zároveň mnou) je medzinárodná výzva, ktorá vznikla pri príležitosti Svetového dňa reumatizmu práve z toho dôvodu, aby širokej verejnosti priblížila bolesti a ťažkosti a vyvrátila mnohé zakorenené predstavy o ľuďoch s reumatoidnou artritídou a inými reumatickými chorobami.

V porovnaní s inými dietetickými ochoreniami (napr. diabetes) sa v spoločnosti o problematike celiakie veľmi málo hovorí. Informovanosť o celiakií je veľmi nízka až takmer žiadna. Keď sa zameriame na oblasť verejného stravovania zistíme, že vedomosti pracovníkov týchto zariadení (tak vedúcich stravovní ako aj kuchárov) o bezlepkovej diéte sú minimálne a stravovňa nie je schopná poskytnúť stravníkovi zaručenú bezlepkovú stravu. Stále väčšia skupina ľudí sa tak dostáva do situácie, že nie je schopná sa stravovať mimo domu. Pri dnešnom tempe života  sú celiatici odkázaní buď na suchú stravu, alebo na raňajky a večere doma.

Mgr. Jela Pokrievková

Zdravotné postihnutie je zo sociálneho pohľadu okolnosťou, ktorá v podstatnej miere vplýva na kvalitu života postihnutého občana. Postihnutie spôsobuje zložité sociálne problémy a kladie na postihnutého občana značné nároky. Vplýva teda na jeho životnú situáciu, sociálnu situáciu a prináša sociálne znevýhodnenie, ktoré môže viesť k sociálnej exlúzii (vylúčeniu zo spoločenského života), v niektorých prípadoch až k úplnej izolácii.

Zlatica Šidlová

predsedníčka OC SZTP Levice

Koncom roku 2004 a v roku 2005 začali telesne postihnutí ľudia monitorovať stav, počet a účelnosť bezbariérových vstupov v levických inštitúciách, zdravotných zariadeniach, školách a obchodoch. Sledujú, či vyhradené parkovacie miesta pre zdravotne ťažko postihnutých neobsadzujú osoby, ktoré na to nemajú oprávnenie. Zároveň prosia svojich spoluobčanov, aby si takéto konanie všímali a prípadné porušenia fotograficky zdokumentovali a odovzdali buď v kancelárii OC SZTP alebo na polícii.