Rozhodovanie o tom, či svojmu zamestnávateľovi oznámiť, že máte epilepsiu, nemusí byť vôbec jednoduché. Podobne ako iné rozhodnutia oznámenie diagnózy so sebou môže priniesť pozitíva i negatíva, ktoré treba vopred zvážiť.

Oznámenie diagnózy môže priniesť pozitíva

Oznámenie diagnózy zamestnávateľovi môže byť veľmi prínosné. V prípade záchvatu totiž budete mať istotu, že aj zamestnávateľ, aj spolupracovníci budú vedieť adekvátne reagovať, čo vo vás môže vyvolať pocit bezpečia. Zamestnávateľ vám v prípade meniaceho sa zdravotného stavu môže poskytnúť efektívnejšiu podporu, môžete si s ním s ohľadom na svoje potreby dohodnúť pracovné podmienky, ktoré vyhovujú obom stranám, pokiaľ je to vzhľadom na záchvaty nutné, môže vám napr. posunúť začiatok pracovnej doby, prideľovať výhradne denné zmeny alebo zabezpečiť, aby ste sa v uzamknutom priestore nepohybovali sami. Pozitíva oznámenia diagnózy sa však nemusia týkať iba vás, môžu mať podstatne širší spoločenský dosah. Postavenie ľudí s epilepsiou sa totiž môže zlepšiť len vtedy, ak bude ochorenie detabuizované a zamestnávatelia získajú so zamestnancami s epilepsiou vlastné skúsenosti. Preto informovanie zamestnávateľa zvážte aj v prípade, že ochorenie nemá na vašu prácu vplyv. Dobrá skúsenosť zamestnávateľa môže byť prvým krokom k zlepšeniu celkového pohľadu na ľudí s epilepsiou na trhu práce.

Strach z oznámenia diagnózy zamestnávateľovi

V minulosti bola epilepsia opradená množstvom mýtov, ktoré viedli k stigmatizácii. Z tohto dôvodu bolo dokonca lepšie zamestnávateľom a personalistom svoju diagnózu pri uchádzaní sa o prácu tajiť. Napriek tomu, že doba sa mení a epilepsia už ani zďaleka nie je pre spoločnosť takým strašiakom, ľudia sa s negatívnou reakciou na svoje ochorenie môžu stretávať aj naďalej. Dôvodom, prečo niektorí ľudia o epilepsii radšej mlčia, býva práve neistota spojená s reakciou zamestnávateľa.

Strach a neistota sú úplne prirodzené, je však dôležité vedieť, čoho sa obávate. Len tak môžete svoj strach prekonať. Možno ste na tom podobne. Možno sa aj vy bojíte diskriminácie, toho, že vás do zamestnania neprijmú. Alebo sa, naopak, obávate, aby s vami niekto nezaobchádzal v rukavičkách. Keď budete svoje pocity poznať, ľahšie sa môžete zamyslieť nad tým, z čoho váš strach pramení. Možno zistíte, že vyviera z predošlej negatívnej pracovnej skúsenosti alebo je za ním neistota z neznámeho. Jednoducho si sami pre seba skúste pomenovať, ako to vlastne je a prečo. Napríklad pokiaľ váš strach pramení zo zlej skúsenosti v minulosti, je dobré si uvedomiť, že váš nový zamestnávateľ nemusí zareagovať rovnako.

Konajte v súlade so sebou samým

Nech už sa nakoniec rozhodnete akokoľvek, vaše rozhodnutie by malo byť v súlade s vaším vnútorným nastavením. Pokiaľ cítite, že je pre vás dôležité, aby zamestnávateľ o diagnóze vedel, informujte ho. V prípade, že nadriadený zareaguje pozitívne, budete schopný komunikovať o svojich potrebách a budete sa cítiť bezpečnejšie. Pokiaľ sa stretnete s negatívnou reakciou (napr. informácia sa stane dôvodom diskriminácie na pracovisku), budete vedieť, že nie ste so zamestnávateľom na rovnakej vlne. Možno vás to prinúti poobzerať sa po inej práci, ale budete vedieť, že konáte na základe svojich vlastných potrieb a hodnôt. Cítite, že epilepsia je vaša intímna vec, o ktorej nechcete so zamestnávateľom hovoriť? Nechajte si to pre seba. Pravdaže, pokiaľ viete, že ochorenie vašu prácu a bezpečnosť neovplyvňuje. Možno časom svoj postoj zmeníte – tému môžete otvoriť kedykoľvek, nemusíte to lámať cez koleno.

Ak môže epilepsia ovplyvniť bezpečnosť v práci, zamestnávateľa informujte

Z právneho hľadiska nemáte povinnosť zamestnávateľa so svojou diagnózou oboznamovať. Rozhodnutie, či zamestnávateľa o epilepsii alebo inom ochorení informujete, je len a len na vás. Nemalo by však vychádzať výhradne z vašich potrieb, treba pamätať aj na osobnú zodpovednosť. Vo chvíli, keď vaše ochorenie a potenciálne riziko záchvatu môže ovplyvniť bezpečnosť práce, či dokonca bezpečnosť ďalších ľudí (napr. pri obsluhe niektorých strojov), je dôležité o svojom ochorení hovoriť. Len tak je možné zaistiť vhodné pracovné podmienky. Takže hoci nemáte povinnosť o svojej diagnóze informovať, správajte sa zodpovedne a podľa najlepšieho svedomia. Rozhodnite sa jednak zodpovedne, jednak s ohľadom na vlastné potreby. Pokiaľ budete konať v súlade so sebou samým a svojimi hodnotami, ľahšie sa vyrovnáte aj s prípadnou negatívnou reakciou.

Čo v prípade, že nájdete zaujímavú pracovnú ponuku, ale nie ste si istí, nakoľko je pre jej výkon epilepsia riziková? Pokiaľ sa zamestnávateľovi zatiaľ obávate svoju diagnózu oznámiť, skúste najprv svoje otázky konzultovať inde. Pomôcť vám môže váš lekár, kariérny poradca, ľudia pracujúci na obdobnej pozícii, ale aj pracovníci Spoločnosti E, ktorá sa ľuďom s epilepsiou venuje. Aby ste mohli vhodnosti pozície zhodnotiť, je dôležité vedieť, čo presne daná práca zahŕňa, poznať svoje ochorenie a svoje kapacity (napr. schopnosť odolávať stresu).

Pokiaľ sa rozhodnete o epilepsii informovať, odporučte Epizónu

Samotné oznámenie diagnózy môže byť pre zamestnávateľa dôležité, ale nemusí stačiť. Pravdepodobne bude mať v súvislosti s epilepsiou množstvo otázok. Môže ho zaujímať, či je zamestnanie človeka s epilepsiou bezpečné, ako vyškoliť ostatných zamestnancov v prvej pomoci, aké sú skúsenosti iných zamestnávateľov a pod. Ako spoľahlivý zdroj informácií môžete odporučiť Epizónu.

PhDr. Lucie Klůzová Kráčmarová, Ph.D.

(prevzaté z www.epizona.cz, projektu Společnosti E – Czech Epilepsy Association, z.s. Viac na Spolecnost-e.cz)

Stratégia cielenej sebaprezentácie – vedecky overený spôsob, ako na pohovore oznámiť diagnózu

Chcete na pracovnom pohovore povedať, že máte epilepsiu, ale neviete, ako na to? Nenechajte si uniknúť tento článok! Nájdete v ňom jednoduchý návod, ako s potenciálnym zamestnávateľom hovoriť o epilepsii tak, aby ste vytvorili dobrý dojem. Efektivita tejto metódy bola dokonca overovaná experimentálne.

Nezamestnanosť, časté zmeny práce alebo nedostatočný kariérny postup. To sú problémy, s ktorými sa vo svojom pracovnom živote môže stretnúť každý. Aj ľudia s epilepsiou. Niektorí zamestnávatelia sa obávajú, že pokiaľ by pre nich človek s týmto ochorením pracoval, mal by časté absencie, mohol by sa zraniť, potreboval by upraviť pracovné prostredie a pod. Niet preto divu, že sa ľudia s epilepsiou obávajú diskriminácie zo strany zamestnávateľov a často o svojom ochorení nadriadeného neinformujú.

Vedci sa preto zamerali na to, ako ľuďom s epilepsiou pomôcť bojovať s touto stigmou a zároveň ako zmierniť obavy zamestnávateľov z toho, že človek s epilepsiou nebude dostatočne produktívnym pracovníkom. Vo svojom výskume sa sústredili na spôsob, akým možno počas pracovného pohovoru oznámiť svoju diagnózu tak, aby to zvýšilo šancu na prijatie. Zistili, že veľmi účinné je použitie tzv. stratégie cielenej sebaprezentácie (impression management).

Pri oznamovaní diagnózy na pohovore môže pomôcť cielená sebaprezentácia

Výskumy naznačujú, že prvý dojem, ktorý si náborový pracovník o uchádzačovi vytvorí, môže byť pri rozhodovaní o jeho prijatí dôležitejší než samotná kvalifikácia. Okrem odborných a technických schopností by sa teda mal človek pri hľadaní práce zamerať aj na asertívne techniky cielenej sebaprezentácie. Názorne to ukazuje výskum, vedený doktorkou Sungovou z roku 2016. V jej experimente ľudia vyššie hodnotili uchádzačov, ktorí pri oznamovaní diagnózy epilepsie počas pohovoru využili techniku cielenej sebaprezentácie, než záujemcu o prácu, ktorý o svojom ochorení informoval iba zbežne.

Ako vedci metódu overovali?

Connie Sung je Associate Professor na Michiganskej univerzite. Výskum o stratégii cielenej sebaprezentácie viedla v roku 2016 (zdroj: onlinelibrary.wiley.com).

Vedci oslovili 99 ľudí (študenti HR či obchodu), ktorým náhodne pustili jeden z troch videozáznamov z pohovoru, na ktorom sa človek uchádzal o prácu technického predajcu. Všetci uchádzači zachytení vo videoukážkach mali porovnateľnú kvalifikáciu na výkon práce, dobré komunikačné schopnosti a vynikajúce technické znalosti. Líšili sa iba v tom, či a akým spôsobom počas pohovoru oznámili, že majú epilepsiu. Prvý uchádzač o svojom zdravotnom znevýhodnení nehovoril, druhý iba oznámil, že má epilepsiu a tretí pri oznamovaní diagnózy epilepsie použil metódu cielenej sebaprezentácie.

Po tom, čo si účastníci výskumu pozreli video, mali na škále ohodnotiť celkový dojem z každého uchádzača a určiť, do akej miery sa podľa nich na danú pracovnú pozíciu hodí. Vedci zistili, že ľudia dávali priemerne vyššie hodnotenie uchádzačovi, ktorý na pohovore využil techniku cielenej sebaprezentácie, než záujemcovi o prácu, ktorý o svojom ochorení informoval iba zbežne.

Cielená sebaprezentácia je spôsob vytvárania dobrého dojmu

Impression management (IM) je spôsob komunikácie alebo správania, ktorý pomáha zlepšovať obraz o sebe samom v očiach druhých. Čo si pod tým predstaviť? Ide o to, že počas pohovoru sa človek sám a aktívne ukazuje v dobrom svetle – predstavuje svoje hodnoty, presvedčenia a skúsenosti.

Techniky sebaprezentácie

1. Rozprávanie osobného príbehu: uchádzač môže popísať nejakú svoju skúsenosť z minulosti (napr. pracovnú) a ukázať na nej, ktoré duševné (schopnosť zvládať stres, empatia a pod.) alebo sociálne (schopnosť spolupracovať s inými a pod.) schopnosti má.

2. Propagácia seba samého: používa sa ako zdôraznenie pozitívnych informácií o sebe, svojich silných stránok, úspechov a schopností a zároveň pomáha dať do úzadia negatívne aspekty. Cieľom je ukázať, že sa uchádzač na danú pozíciu hodí.

Ako vyzerá využitie metódy v praxi?

V nasledujúcich ukážkach sa môžete pozrieť na úryvky z pohovoru, v ktorom pomocou cielenej sebaprezentácie uchádzač oznamuje, že má epilepsiu. Text pochádza z prepisu nahrávky z vyššie spomínaného experimentu. Všimnite si, ako uchádzač používa krátke osobné rozprávanie nielen na to, aby oboznámil potenciálneho zamestnávateľa so svojou diagnózou, ale aj na to, aby pri tom poukázal na svoje prednosti. Zároveň vyzdvihuje, ako sa mu darí diagnózu zvládať, čím tlmí potenciálnu rizikovosť ochorenia a ukazuje, aké prekážky sa mu podarilo prekonať a pritom sa vyhýba prílišnému vyťahovaniu.

Téma úryvku: oznámenie zdravotného znevýhodnenia

Pýtajúci sa: Môžete mi o sebe niečo povedať?

Uchádzač o zamestnanie: No, narodil som sa a vyrastal v Duluth v Minnesote. Keď som mal 6 rokov, začal som hrať hokej. Počas celej strednej som hral a bol som jedným z najlepších strelcov. Takisto som zápasil a vo svojej váhovej triede som vyhral zlato. Na Univerzite v Kanade som dostal štipendium pre hokejistov a hral som dve sezóny, až kým som neutrpel otras mozgu.

Pýtajúci sa: Otras mozgu?

Uchádzač o zamestnanie (používa rozprávanie osobného príbehu ako stratégiu IM): Bola to zvláštna nehoda počas jedného z hokejových zápasov na vysokej. Vystrelil som puk a vzápätí vrazil hlavou do mantinelu. Previezli ma do nemocnice na pozorovanie, kde mi oznámili, že mám otras mozgu. Zdalo sa, že je všetko v poriadku, až kým som nezačal mať epileptické záchvaty. Na radu svojho lekára som prestal hrať hokej. Užívam ale antikonvulzívne lieky. Dobre mi zaberajú – záchvat som nemal asi rok. Krátko po tom som prestúpil na Univerzitu vo Wisconsine.

Téma úryvku: prispôsobenie pracovného prostredia

Uchádzač o zamestnanie (využíva prekonávanie prekážok ako stratégiu IM): Možno vás zaujíma, ako so svojou epilepsiou dokážem fungovať. Dva roky beriem lieky proti záchvatom a musím povedať, že zaberajú veľmi dobre. Odkedy sa lekárom podarilo nastaviť mi ideálne dávkovanie, nemal som záchvat už viac než rok, a tak mám platný vodičský preukaz a vlastné auto. Hm, pri práci v kancelárii budem potrebovať obrazovku, ktorá dokáže filtrovať jas monitora počítača. To je naozaj jediná vec, čo by som kvôli epilepsii potreboval prispôsobiť.

Téma úryvku: ochorenie ako prínos

Pýtajúci sa: Môžete mi uviesť príklad projektu, na ktorý ste mimoriadne hrdý?

Uchádzač o zamestnanie: Napríklad moje verejno-prospešné aktivity. Potom, ako mi diagnostikovali epilepsiu, som pomohol zorganizovať a hľadať financie na akciu s názvom Chodíme Madisonom za boj s epilepsiou. Zmyslom akcie je podporiť sociálne služby pre ľudí s epilepsiou v Madisone. Hovoril som s viacerými manažérmi, ktorí majú na starosti rozmanitosť zamestnancov na pracovisku z niekoľkých spoločností so sídlom v Madisone, a získal som 15 firemných sponzorov. Bola to veľmi obohacujúca skúsenosť.

Skúste si krátke cvičenie a získajte spätnú väzbu

Pokiaľ plánujete zamestnávateľa so svojou diagnózou oboznámiť, skúste na to ísť týmto strategickým spôsobom. Predstavte si, že ste na pracovnom pohovore vy a spíšte krátky príbeh o sebe v kontexte svojho ochorenia. Vďaka tomu budete na pohovor lepšie pripravení. Chcete na príbeh spätnú väzbu? Chcete vedieť, či ide naozaj o impression management? Napíšte na e-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.. Do predmetu, prosím, napíšte Cílená sebeprezentace — zpetná vazba.

PhDr. Lucie Klůzová Kráčmarová, Ph.D.

(prevzaté z www.epizona.cz, projektu Společnosti E – Czech Epilepsy Association, z.s. Viac na Spolecnost-e.cz)