Podľa pracovnej skupiny realizujúcej štúdiu, je definícia ľudí s kombinovaným postihnutím nasledovná:

• Ľudia, ktorí majú ťažké postihnutie, často viacnásobné, spájajúce ťažké mentálne postihnutie a telesné alebo zmyslové postihnutie, čo má za následok mimoriadne obmedzenie autonómie a možností vnímania, vyjadrovania a vzťahov.
• Do tejto skupiny môžeme zahrnúť tiež osoby s vážnymi ťažkosťami vo vzťahoch bez fyzického poškodenia, najmä ťažký autizmus.

Situácia detí s kombinovaným postihnutím

Vo všetkých krajinách odpovedajúcich na dotazník existujú štruktúry (detské jasle alebo škôlky), ktoré by mohli deti s kombinovaným postihnutím využívať, avšak väčšina z nich od narodenia do 6 rokov ostáva doma. Po šiestom roku väčšina týchto detí navštevuje špeciálne služby, niekedy nazývané školami. Aktivity týchto štruktúr do istej miery určuje ich financovanie (V Nemecku regionálne ministerstvá školstva, vo Francúzsku sociálne zabezpečenie). Odborné vzdelávanie pre staršie deti a mladých ľudí sa v dotazníku prakticky nespomínalo, čo je logické s ohľadom na ich ťažké zdravotné postihnutie.

Situácia dospelých

Bývanie

Odhaduje sa, že minimálne každý druhý človek s kombinovaným postihnutím žije so svojou rodinou. V niektorých krajinách (Nemecko, Belgicko, Írsko, V. Británia) stále existujú veľké inštitúcie pre ľudí s kombinovaným postihnutím, avšak v týchto krajinách sa ich snažia zatvoriť. Niektoré veľké inštitúcie v Európe boli nahradené menšími domovmi, nazývanými skupinové domovy alebo individuálne ubytovanie. Toto riešenie sa však len zriedka týka ľudí s ťažkým a/alebo viacnásobným postihnutím.

Denné aktivity

Aktivity sa konajú hlavne v centrách dennej starostlivosti a sú dosť rozmanité: niekoľko foriem umeleckého vyjadrenia, počúvanie hudby, varenie, jazda na koni, aktivity v prírode a pod. Výnimočne niektorí ľudia s viacnásobným postihnutím pracujú v dielňach spolu s inými menej postihnutými, prípadne nepostihnutými osobami. Rodičia na základe skúseností uprednostňujú služby organizované združeniami rodičov alebo inými súkromnými službami pred verejnými službami. Na mieste je aj konštatovanie, že stále mnoho týchto ľudí zostáva celý deň doma.

Finančná podpora a zdroje

Ľudia s kombinovaným postihnutím môžu získať potrebnú podporu vo všetkých európskych krajinách, ale často musia sami veľa platiť, keď využívajú služby alebo ubytovacie zariadenia. Nemecko poskytuje podporu pre rôzne potreby, ako sú bývanie, technická podpora, ošatenie, voľný čas, ale postihnutá osoba nemôže slobodne rozhodovať o svojom rozpočte.

Spokojnosť so súčasnou situáciou

Vo V. Británii vyvíjajú metódy, ktoré umožňujú lepšie pochopiť, či sú ľudia s kombinovaným postihnutím spokojní so svojou situáciou. Problémom je však efektívna komunikácia, nakoľko títo ľudia často komunikujú iba telom. Rodiny ľudí s kombinovaným postihnutím takmer nikdy nie sú spokojné s dostupnosťou potrebných služieb. Spravidla to funguje na princípe všetko alebo nič, pretože prechodné služby, starostlivosť na odbremenenie alebo podpora v domácnosti, aby si rodiny mohla oddýchnuť, sú veľmi zriedkavé. Veľmi často matka musí prestať pracovať, aby sa mohla starať o dieťa, pretože nikto iný by sa o neho nepostaral. Matky sa tak ocitnú v úplnej izolácii a na okraji spoločnosti.

Niekoľko krajín poukázalo na významné rozdiely v existencii a počte služieb podľa regiónov. Situácia by sa čoskoro mohla zhoršiť, pretože priemerná dĺžka života sa zvyšuje aj u ľudí s ťažkým postihnutím a ich počet preto rastie.

Ďalším problémom je nedostatočné vzdelávanie odborníkov. Veda priniesla obrovský pokrok v poznaní rôznych druhov postihnutia a ich funkčných dôsledkov a tiež vo vývoji podporných technológií vo všetkých oblastiach. Ale nenasledovalo ani vzdelávanie personálu ani financovanie týchto technológií.

Zdroj:

Inclusion Europe,  Situácia ľudí s kombinovaným zdravotným postihnutím v Európe, Brusel 2002, ISBN 2-930078-61-8.