Krátke príbehy v knižkách doplnené reliéfnymi ilustráciami umožňujú nevidiacim deťom spoznávať hmatom okolitý svet. Pomocou ilustrácií sa učia rozlišovať tvary a objekty, ktoré sú pre nich vzdialené /mesiac, slnko/, alebo príliš veľké /stromy, domy/, či príliš malé /chrobáčiky/.
Na reliéfnych ilustráciách sa stretávajú s rôznymi vlastnosťami materiálu. Hmatom rozoznávajú drsný alebo hladký povrch, veľkosť tvarov, učia sa orientovať na ploche. Cvičia si jemnú motoriku prstov a svoje rozlišovacie schopnosti. Takýto nácvik potom uľahčuje výuku Braillovho bodového písma.
S taktilnými knihami som sa prvýkrát stretla v zahraničí. Veľmi ma zaujali. Až tak, že som si začala vyhľadávať ďalšie a ďalšie informácie a rozmýšľala som nad zhotovením takejto knihy. Na Slovensku som sa stretla len s knihami, ktoré mali reliéfne ilustrácie vytlačené z plastovej fólie. Nech bol na obrázku domček, stromček, alebo psík, dieťa cítilo pri dotykoch iba plast. Isteže, takéto knižky vydržia stovky dotykov, vôbec ich nezatracujem, ale dieťaťu podávajú ochudobnenú informáciu o okolitom svete. Ďaleko zábavnejšie a hmatovo zaujímavejšie sú ilustrácie z rôznorodého materiálu. Obohacujú deti o pocity a prehlbujú ich estetické vnímanie.
V roku 2007 v Prahe vyhlásili súťaž pre autorov hmatových kníh pre nevidiace a slabozraké deti. Poslala som tam moju knižku Cukrík. Knižka vznikala dlho z viacerých dôvodov. Jedným z nich bol aj môj nápad oživiť knižku pohyblivými prvkami, aby bola pre deti zábavnejšia. Možno aj preto zaujala porotu, ktorá jej udelila prvé miesto. Pri preberaní ceny som sa stretla aj s deťmi, ktoré si v knižke listovali a svojimi prstami objavovali príbeh a obrázky. Tešili sa zo svojich objavov a hlasno to všetkým s radosťou oznamovali. Hovorila som si ako málo stačí k šťastiu.
Víťazná knižka sa na Slovensko nevrátila. Vtedy som sa rozhodla, že urobím kópie knižky aj pre nevidiace a slabozraké deti na Slovensku. Vznikol problém, kde na to vziať peniaze? Mala som šťastie. Konto Orange vyhlásilo grantový program „Vykročme si v ústrety“. O grant sa mohli uchádzať aj jednotlivci. Napísala som projekt a netrpezlivo čakala ako to dopadne. Šťastie sa na mňa znovu usmialo. Získala som finančnú podporu. Začalo sa pre mňa päť mesiacov práce. V súčasnej dobe projekt finišuje, a tak aj nevidiace deti na Slovensku sa budú môcť pobaviť s knižkou Cukrík. Budú si ju môcť vypožičať začiatkom decembra v krajských strediskách Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
