Už vo februári 2007 NROZP v SR prijala vlastný akčný plán na podporu urýchlenia ratifikácie a implementácie Dohovoru.

Prvou úlohou bolo presadzovanie urýchleného podpísania dohovoru. Stalo sa tak 26. septembra 2007 a sme veľmi radi, že bol súčasne podpísaný aj opčný protokol.

Považujeme za mimoriadne dôležité, že podpísaním Dohovoru sa štáty zaväzujú neprijímať žiadne opatrenia a nevykonávať žiadne aktivity, ktoré by mohli byť v rozpore s Dohovorom. Malo by to teda platiť aj pre novo prijímanú legislatívu, čo sa však podľa nášho názoru vždy neplní. Preto by sme uvítali, aby každé nové legislatívne opatrenie bolo ešte pred jeho schválením analyzované z hľadiska zhody s Dohovorom.

Dôležitým podkladom pre rozhodnutie o ratifikácii Dohovoru a jeho následnú implementáciu je analýza existujúcej legislatívy z hľadiska Dohovoru. Pre objektivitu analýzy je dôležitá aj účasť organizácií občanov so zdravotným postihnutím na tomto procese.

Sme radi, že sme boli k tejto činnosti prizvaní. Pôvodne sme boli vyzvaní nominovať jedného zástupcu do pracovnej skupiny pri MPSVaR, ale podarilo sa dohovoriť zastúpenie piatimi reprezentantmi. Svedčí to o uznaní dôležitosti názorov samotných občanov so zdravotným postihnutím a rôznorodosti ich potrieb. Pracovná skupina síce nezačala ešte pracovať, ale dostali sme už analýzy jednotlivých rezortov, ktoré by mali byť jedným z podkladov pre jej prácu. Je pre nás zvlášť potešiteľné prakticky jednotné stanovisko rezortov, že Dohovor považujú za ratifikovateľný. Uvedomujeme si, že existujú aj náročné problémy, ktoré je možné riešiť len postupnými krokmi a aj po ratifikácii.

Takou oblasťou, ktorú bude zrejme potrebné revidovať v každej krajine sveta, je oblasť právnej spôsobilosti (Článok 12 dohovoru). Hoci ochrana nie je zakázaná, je nevyhnutný prechod od modelu rozhodovania za osobu so zdravotným postihnutím k modelu podporovaného vlastného rozhodovania osoby so zdravotným postihnutím. Riešenie tohto  problému nesúvisí len s osobami s mentálnym postihnutím , ale  malo by zabrániť aj iniciatívnemu nanucovaniu neželanej ochrany, obmedzovaniu slobody a zbavovaniu vlastnej zodpovednosti  tam, kde to ani dnešná legislatíva nevyžaduje.

Dohovor vstúpil do platnosti 3. mája 2008 a pred necelým mesiacom sa uskutočnila konferencia zmluvných štátov, na ktorej boli zvolení členovia výboru OSN pre riešenia sporov pri uplatňovaní Dohovoru. Pre nás je potešiteľné, že do výboru bola zvolená nevidiaca paní Ana Pelaez zo Španielska, členka predsedníctva Európskeho fóra zdravotného postihnutia  a Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v Španielsku. Voľba viacerých osôb so zdravotným postihnutím je opäť uznaním potreby účasti osôb so zdravotným postihnutím na implementácii Dohovoru.

Článok 4 Dohovoru jasne stanoví, že reprezentatívne mimovládne organizácie osôb so zdravotným postihnutím musia byť aktívnym partnerom pri implementácii Dohovoru a vo všetkých ďalších rozhodovacích procesoch s dosahom na osoby so zdravotným postihnutím. V kombinácii s ustanoveniami o mainstreamingu (odsek c) článku  4) vedie táto požiadavka tiež k potrebe revízie spôsobu štruktúrovaných konzultácií s týmito organizáciami.

Preto je potrebné posilniť konzultačný mechanizmus so zvláštnym dôrazom na zabezpečenie mainstreamingu uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím do všetkých politík, programov a opatrení na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti.

Článok 33 hovorí o potrebe existencie týchto troch mechanizmov:

• - koordinačná štruktúra na úrovni štátnej správy,

• - nezávislé mechanizmy monitorovania implementácie Dohovoru a

• - mechanizmus účasti a zapojenia občianskych združení občanov so zdravotným postihnutím do monitoringu implementácie Dohovoru.

Je teda potrebné vytvoriť alebo upraviť existujúci koordinačný a monitorovací mechanizmus zodpovedajúci požadovanej štruktúre a účasti organizácií občanov so zdravotným postihnutím.

Podľa odseku b) článku 4 Dohovoru sa štáty zaväzujú „prijať všetky príslušné opatrenia, vrátane zákonodarstva, na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, obyčajou a praktík, ktoré predstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím“.

Hoci Dohovor nie je len o diskriminácii, jeho základom je antidiskriminačný prístup. Preto je potrebné, aby v antidiskriminačnej legislatíve boli uzákonené aj antidiskriminačné opatrenia obsiahnuté v Dohovore.

Konkrétne opatrenia v tomto smere sa už u nás realizujú. Novela zákona 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní prijatá v tomto roku podstatne rozšírila oblasti zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia za hranice pôvodného zamerania len na oblasť zamestnávania. Dnes sa už vzťahuje aj na prístup ku vzdelaniu, službám tovarom atď.

Na druhej strane sú však prijímané aj zákony, ktoré považujeme za rozporné s Dohovorom. Zvlášť výrazne to pociťujeme v súvislosti s práve schváleným zákonom o sociálnych službách. Na jeho príprave sme sa intenzívne podieľali a návrh predložený Vládou do parlamentu sme považovali za významné vylepšenie situácie. V procese schvaľovania však boli poslancami do zákona zapracované zmeny, ktoré zásadne obmedzujú slobodu žiadateľa o sociálnu službu pri výbere poskytovateľa, značne komplikujú proces získania služby, najmä výber miesta poskytovania a začatia poskytovania služby a výrazne znevýhodňujú tzv. neverejných poskytovateľov služieb proti verejným. Pritom Dohovor požaduje zabezpečenie rovnosti pri prístupe k službám poskytovaným verejnosti bez ohľadu na to, kto ich poskytuje.

Význam a potreba účasti organizácií OZP na tvorbe a implementácii legislatívy, na zvyšovaní povedomia OZP o ich právach a rozvoji schopností na ich uplatňovanie, na zvyšovaní povedomia verejnosti, na mainstreamingu problematiky zdravotného postihnutia do politík na všetkých úrovniach riadenia sú uznávané a deklarované v oficiálnych dokumentoch na národnej i medzinárodnej úrovni a zvlášť zdôraznené v Dohovore. Kvalifikované vykonávanie týchto činností organizáciami OZP na základe praktických skúseností z každodenného prežívania reálnych situácií so zdravotným postihnutím je potrebné pre objektivizáciu pohľadu na problematiku zdravotného postihnutia, pre efektívne rozhodovanie a prijímanie účinných opatrení orgánmi štátnej správy a samosprávy. Svoju činnosť však nemôžu vykonávať len na základe dobrovoľníckej práce. Potrebujú pracovať systematicky s aspoň minimálnym profesionálnym zabezpečením. A práve nezabezpečenie finančnej podpory tejto potreby je hlavným rizikom ich udržateľnosti.

Meniaca sa dotačná politika a prijatá novela 383/2008 zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách vyvolávajú v nás obavy o osud našich organizácií, najmä tých, ktoré sa venujú obhajobe a uplatňovaniu práv OZP.  Nemôžeme súhlasiť s tým, že mimovládne organizácie OZP by sa mali financovať len z vlastných zdrojov, z prostriedkov od sponzorov a podporu od štátu získavať len na základe súťaže v projektových schémach, ktoré vždy neodrážajú skutočné potreby občanov so zdravotným postihnutím a ich priority, a špeciálne teraz, keď sa mnohé organizácie stávajú ich prostredníctvom veriteľom štátu.

Považujeme za potrebné uplatňovať špecifický prístup k našim organizáciám.

Organizácie občanov so zdravotným postihnutím majú totiž špecifický charakter v porovnaní s väčšinou iných občianskych združení. Ich vznik a existencia nie sú primárne odvodené od záujmov členov vykonávať „nadstavbové“ činnosti ako je kultúra, šport, umelecká tvorivosť, záhradkárstvo a pod., alebo  takých verejnoprospešných činností ako je ochrana životného prostredia prípadne pomoc iným skupinám občanov. Hlavnými dôvodmi ich združovania sú obhajoba, presadzovanie a uplatňovanie práv seba samých ako znevýhodnených občanov a možnosť podieľať sa na riešení vlastných životných problémov, navzájom si pomáhať, odovzdávať skúsenosti s prekonávaním prekážok súvisiacich so zdravotným postihnutím, motivovať iných pre ich aktívny prístup k riešeniu vlastných problémov.

Členovia našich organizácií sú občania so zdravotným postihnutím, ktorí si z vlastných členských príspevkov nemôžu zabezpečiť nevyhnutné minimálne financovanie činnosti svojich reprezentatívnych organizácií. Vzhľadom na príjmovú situáciu drvivej väčšiny občanov so zdravotným postihnutím ide o symbolické členské príspevky, ktoré slúžia skôr ako motivácia pre členskú kontrolu organizácií, nie na krytie nákladov na ich činnosť.

Budeme sa aj naďalej usilovať o presadenie prijateľného riešenia tohto problému pre nás i vládu. Organizácie v Slovinsku sú financované  prostredníctvom výnosu z hier.  Vieme, že podobný systém funguje vo Fínsku, známy je skutočne výnimočný systém v Španielsku. Vo Veľkej Británii existuje zákon o charitatívnych organizáciách, ktorý oprávneným organizáciám priznáva určité výhody nielen pri získavaní financií. Sú aj ďalšie systémy napojené na rôzne stabilnejšie zdroje.

Aj keď sú peniaze dôležité, sú len prostriedkom, nie cieľom.

Cieľom NROZP v SR je podieľať sa na vytváraní optimálnych podmienok pre život ľudí so zdravotným postihnutím a pomáhať im využívať ich práva. Na tom sa chceme a budeme podieľať. K riešeniu problémov sa snažíme pristupovať na základe konsenzu. Nie je to vôbec jednoduché vzhľadom na veľmi rozdielne potreby jednotlivých skupín OZP, úroveň saturácie ich potrieb, rozdielne priority potrieb atď. Preto nemôžeme zaručiť jednotu názorov a ani akceptovať odôvodňovanie neuspokojivého riešenia niektorých problémov tým, že sami OZP sa nevedia dohovoriť. Máme rovnaké právo na demokraciu, ale aj rovnakú zodpovednosť ako všetci občania, chceme a budeme ich využívať a v ich rámci hľadať spoločné postupy i spoločnú reč.

Veríme, že v tom nám pomôže aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, na ktorého skorú ratifikáciu vyzývame Vládu i Národnú rad SR.