Hlavným dňom zbierky Biela pastelka, bol 24. september, kedy vo viacerých krajských mestách prebiehal sprievodný program, organizovaný Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), a v uliciach sme mohli nájsť dobrovoľníkov, ktorí predávali biele pastelky za symbolickú cenu 20 Sk. V Bratislave  sa uskutočnili dve sprievodné akcie Bielej pastelky. Hoci počasie nebolo najpríjemnejšie, na Námestí SNP dobrovoľníci rozložili infostánky a okoloidúci sa tu mohli dozvedieť viac o problematike nevidiacich a slabozrakých, ale mohli si aj vyskúšať rôzne ich pomôcky, stretnúť sa s hercami SND, ktorí prišli podporiť zbierku.  Na Tyršovom nábreží prebiehalo kultúrne podujatie Oka-mih, zamerané na prezentáciu umenia ľudí so zrakovým postihnutím. Návštevníci si pozreli výstavu fotografií Cesta svetla a vypočuli si hudobné skupiny, ktoré podporili toto podujatie bez nároku na honorár (Ekonóm, Alalya, Chiki liki tu-a).

O prebiehajúcej zbierke a sprievodnom programe sme sa rozprávali s Mgr. Miroslavou Luptákovou, vedúcou Krajského strediska a Ing. Žofiou Svoreňovou, PR manažérkou Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Čo všetko si mohli okoloidúci vyskúšať na sprievodných podujatiach 24.9.2008?

Mgr. M. Luptáková: Okoloidúci záujemcovia si mali možnosť vyskúšať jednotlivé optické a kompenzačné pomôcky, ktoré zrakovo postihnutí používajú. Zaujali ich predovšetkým tie pomôcky, ktoré majú hlasový výstup a ktoré zrakovo postihnutí používajú každý deň - hodinky s hlasovým výstupom, kuchynskú váhu s hlasovým výstupom, notebook so špeciálnym softvérom umožňujúcim prácu s počítačom nevidiacim ľuďom, indikátor hladiny vody a rôzne optické pomôcky určené pre slabozrakých ľudí. Prostredníctvom tzv. simulačných okuliarov, simulujúcich rôzne zrakové diagnózy (šedý, zelený zákal, diabetickú retinopatiu, makulárnu degeneráciu,  tzv. tunelové alebo periférne videnie) mali možnosť predstaviť si, ako zrakovo postihnutí vidia. Taktiež mali možnosť vyskúšať si prácu s modelovacou hmotou bez kontroly zraku, vďaka čomu sa mohli vcítiť do spôsobu tvorby zrakovo postihnutých umelcov. Výtvarné práce zrakovo postihnutých ľudí boli vystavené na obidvoch sprievodných akciách a bol o ne veľký záujem.  K dispozícií boli dlhé biele palice a tiež predvedený spôsob ich používania pri chôdzi, Pichtov stroj, vďaka ktorému si okoloidúci mohli napísať napríklad svoje meno v Braillovom písme. Bielou pastelkou mohli napísať svoj odkaz „do tmy“ to znamená na čierny papier alebo nakresliť ako si predstavujú pomoc.

Aké boli reakcie verejnosti na možnosti vyskúšania si pomôcok pre nevidomých, ale aj na celú túto akciu?

Mgr. M. Luptáková : Okoloidúci, ktorí sa pristavili v infostánkoch sa prevažne zaujímali o jednotlivé pomôcky a záujem o ne bol naozaj veľký. V reakciách niektorých ľudí bol cítiť nielen záujem o problematiku zrakovo postihnutých, ale úprimný súcit a obdiv patriaci nevidiacim ľuďom. Práve prostredníctvom takýchto akcií máme možnosť ľuďom zodpovedať otázky, ktoré v rámci tohto typu postihnutia majú. Tieto otázky vychádzajú z rôznych predstáv, ktoré ľudia majú, keď sa snažia vcítiť do prežívania nevidiaceho človeka, do jeho prežívania každodenných životných situácií a problémov.  Každoročne sa stretneme aj s reakciami nedôvery k verejnej zbierke a systému využitia financií. Nedôverčivým okoloidúcim sa snažíme vysvetliť načo budú peniaze zo zbierky použité a aký z nich bude osoh v prospech zrakovo postihnutých ľudí. Pri tejto príležitostí sme im priblížili aj problematiku samotných zrakovo postihnutých ľudí. Pozitívnych reakcií s úprimným záujmom o našu akciu je však neporovnateľne viac ako tých „nedôverčivých“.  

24.9.2008 bolo v Bratislave vidieť veľa dobrovoľníkom, ktorí pomáhali predávať Biele pastelky. Koľko máte dobrovoľníkov?

Mgr. M. Luptáková: V rámci celého Slovenska sa do verejnej zbierky zapájajú naši zamestnanci, členovia, sympatizanti a dobrovoľníci. Najväčšou skupinou dobrovoľníkov však ostávajú žiaci stredných škôl. V každom kraji riadia dobrovoľníkov naše Krajské strediská. V Bratislave sa do verejnej zbierky zapojili študenti zo 17 stredných škôl. Ich celkový počet spolu s členmi a sympatizantmi ÚNSS je odhadovaný na 300. Všetkým zúčastneným sme nesmierne vďační za ich nezištnú pomoc a podporu, ktorú týmto poskytli zrakovo postihnutým ľuďom.

Ako ste spokojná so sprievodnými akciami? Dopadli podľa Vašich predstáv?

Ing. Ž. Svoreňová: Sprievodné akcie dopadli veľmi dobre. Aj napriek zlému počasiu sa ľudia pristavili a boli zvedaví, čo sú to tie stánky zač. Samozrejme ľudí bolo pomenej ako minulý rok, všetci sa skôr ponáhľali do tepla. Ochotu ľudí prispieť to však výraznejšie neovplyvnilo, z čoho sa úprimne tešíme. Do budúcnosti budeme musieť určite porozmýšľať nad spôsobom, ako oklamať počasie.

Bude táto zbierka pokračovať aj na budúci rok?                                                                        

 Ing. Ž. Svoreňová : Verejná zbierka Biela pastelka je jednou z foriem financovania činnosti Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Práve aj vďaka týmto príspevkom môžeme vykonávať činnosti, ktoré pomáhajú zrakovo postihnutým alebo sú priam až nevyhnutné pre ich plnohodnotný život, bezplatne. V súčasnosti môžeme povedať, že sa Biela pastelka dostala do povedomia verejnosti, veľa ľudí už túto zbierku pozná. Veríme, že aj v budúcom roku bude mať úspech a podarí sa nám opäť ľudí zaujať a hlavne im dokázať, že peniaze poputujú na správne účely.

Biela pastelka je dlhoročný projekt a stojí to určite veľa energie zorganizovať takúto zbierku, ale aj sprievodný program. Čo Vás osobne motivuje pokračovať v tom ďalej?

Ing. Ž. Svoreňová : Ja osobne pracujem na Únii už tretí rok. Samozrejme, zorganizovať celoslovenskú zbierku znamená venovať sa jej naplno, oslovovať partnerov, hľadať najvhodnejšie riešenia, čo zaberá naozaj veľa času a energie mnohým zamestnancom ale aj členom ÚNSS. Táto naša snaha sa oplatí. Čoraz viac ľudí pozná Bielu pastelku alebo Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska, vedia si ju zaradiť. Niekedy je síce ťažšie presvedčiť ľudí o tom, že to čo robíme je naozaj potrebné, avšak stačí, aby si vyskúšali chôdzu s bielou palicou s klapkami na očiach, skúsili si napr. natrieť chlieb bez použitia zraku a uvedomia si, že bez systematickej pomoci a podpory je to veľmi ťažké. Ja osobne som si vyskúšala, aké to je sedieť na tandemovom bicykli, nič nevidieť a spoľahnúť sa na človeka, čo sedí pred Vami. Život zrakovo postihnutých ľudí môže byť plnohodnotný, veselý a zaujímavý, treba im to len umožniť. Najväčšou motiváciou samozrejme je, keď naši zamestnanci naučia niekoho samostatne sa pohybovať, nájsť si zamestnanie, vyrovnať sa s týmto údelom. Úsmev takého človeka je potom najväčšou motiváciou.

Ďakujeme obom dámam za rozhovor a držíme palce, aby sa aj tento rok podarilo vyzbierať čo najviac peňazí na dobrú vec. Už po siedmi rok sa podarilo vytvoriť most medzi očami – vidiacimi aj nevidiacimi. Ak chcete aj vy prispieť k jeho pevnosti a podporiť Bielu pastelku, mate možnosť zaslať do 31. decembra finančnú podporu na účet verejnej zbierky vedený vo VOLKSBANK Slovensko, a.s. č.ú.: 4030016212/3100 alebo prispieť formou zaslania prázdnej SMS správy na číslo 820 v sieti Orange Slovensko a T-mobile Slovensko v hodnote 30,- Sk.