Projekt zahŕňal desať skupinových stretnutí, cieľom bolo aj naďalej rozširovať možnosti voľno-časových aktivít, ktoré sú pre ľudí so zrakovým postihnutím plne prístupné.

Tanečno – pohybová terapia patrí podobne ako na Slovensku známejšia muzikoterapia k umeleckým terapiám. Prepája pohyb, atmosféru, emócie, ktoré umožňuje prostredníctvom pohybu objavovať, pomenovávať ich a pracovať s nimi.

Cieľom stretnutí preto nebolo samotné zdokonaľovanie niektorej z tanečných techník, ale prostredníctvom pohybu nachádzať cestu k sebe a okolitému svetu. Z tohto dôvodu nebolo podmienkou účasti vedieť tancovať.

Pod vedením tanečno–pohybového terapeuta a špeciálneho pedagóga si účastníci so zrakovým postihnutím mali možnosť:

•          rozšíriť pohybové schopnosti,

•          cez pohyb spoznávať samého seba a vzťahy s okolím v priestore (pri ľuďoch so zrakovým postihnutím to má význam napríklad aj pri samostatnom pohybe),

•          učiť sa lepšie pracovať so stresom, úzkosťou a emóciami všeobecne (vrátane napríklad hnevu, strachu, nedôvery a pod.),

•          pracovať s neverbálnou komunikáciou, ktorá je pre nich z dôvodu zrakového postihnutia ťažko dostupnou skúsenosťou.

Účastníčky stretnutí na záver ocenili aj ďalší rozmer aktivity - možnosť stretávať sa v priestore bezpečnom pre vzájomné zdieľanie a reálnu podporu.

(red)

Ohliadnutie sa späť za šnúrou desiatich stretnutí tanečno-pohybovej terapie so skupinkou úžasných žien. Napriek tomu, že im zrak nefunguje tak ako iným, dokázali roztancovať farby aj celú sálu.FOTO – HALKA TYTYKALOVÁ