V živote mentálne postihnutých ľudí je ešte stále mnoho prekážok v rozvíjaní ich schopností, talentu a nadania. Aj keď sme mnohí presvedčení, že veľká väčšina ľudí s mentálnym postihnutím je talentovaná a schopná tvoriť, nevieme im často ponúknuť adekvátne podmienky na umelecké vzdelávanie. Veľa sa diskutuje o integrácii znevýhodnených detí do základných škôl, ale si často neuvedomujeme, že základné umelecké vzdelávanie je v súčasných školských podmienkach na periférii záujmu zainteresovaných. Je to veľká škoda, lebo máme mnoho dôkazov, že práve tieto hendikepované deti sa dokážu s neobyčajnou usilovnosťou naučiť spievať, hrať na rôznych hudobných nástrojoch, kresliť, maľovať, hrať divadlo, tancovať a keď sa im venuje patričná pozornosť, dosahujú výnimočné výsledky. Umelecké aktivity a prezentáciu týchto detí verejnosť obyčajne prijíma s uznaním a veľkým rešpektom, čo môže výrazne kvalitatívne ovplyvniť ich socializáciu a následnú integráciu do intaktnej spoločnosti.
Napísala francúzska nepočujúca herečka
Emmanuelle Laboritová vo svojej autobiografickej knihe Tichý výkrik.
Hluchoslepotaje kombinované postihnutie zraku a sluchu, ku ktorým sa môže pridružiť aj telesné, mentálne či iné postihnutie. Toto kombinované postihnutie nie je súčtom hluchoty a slepoty, je to iná kvalita, ktorá si vyžaduje úplne iný prístup ako u človeka, ktorý je len nevidiaci alebo nepočujúci. Hluchoslepota si vyžaduje celoživotnú starostlivosť za účelom udržania získaných a nadobudnutých zručností. Ak sa hluchoslepému človeku nedostane špeciálnej pomoci, ostáva v izolácii, nie je schopný komunikovať, nedostávajú sa k nemu informácie, nerozvíja sa a ostáva väzňom vo svojom vlastnom svete. Európsky parlament v apríli 2004 oficiálne uznal, že hluchoslepota je samostatné postihnutie a že hluchoslepí ľudia majú tie isté práva ako ktorýkoľvek európsky občan. Patrí tam aj právo na asistenciu, ktorá je potrebná na prístup k informáciám a množstvu každodenných aktivít.
Každý klient má vypracovaný individuálny plán rozvoja schopností, zručností, záujmov a to podľa toho, čo klient dokáže a môže sa naučiť. Nezameriavame sa na to, čo klient určite nedokáže a ani nepredpokladáme, že by niekedy dokázal. Tento plán je zostavený za pomoci celého tímu (koordinátorky bývania, bytových asistentov, prípadne osobných asistentov, rodiny). Všímame si u klienta jednotlivé kvality života: emocionálnu stránku – jeho prežívanie, medziľudské vzťahy, záujmovú oblasť, osobnostný rozvoj, uspokojovanie potrieb a iné.
Chránené bývanie v zmysle zákona o sociálnej pomoci je definované ako zariadenie, v ktorom je možné poskytovať bývanie a dohľad občanovi so zdravotným postihnutím. Tento občan musí byť schopný viesť samostatný život s pomocou inej osoby. Dohľad je sledovanie správania a činnosti občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení chráneného bývania. Príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá na žiadosť žiadateľa o služby v chránenom bývaní posudok, podľa ktorého posudzovaný občan je schopný žiť v zariadení chráneného bývania. Toľko litera zákona.