Na rozdiel od pôvodného prístupu tvorby, označovaného pojmom „bezbariérovosť“, sa pri univerzálnom navrhovaní nehľadí len na bezbariérové úpravy alebo tvorbu fyzického prostredia, ale aj na vytvorenie orientačných a informačných systémov v prostredí, redukuje sa zhoršená percepcia prostredia u skupín užívateľov s poruchami zraku a orientácie, odstraňujú sa bariéry v komunikácii i poskytovaní služieb, prihliada sa na bezpečnosť užívateľov a podobne. Odborná i laická verejnosť často vníma bezbariérovosť len v súvislosti s úpravami pre osoby na vozíku, preto sa im bezbariérové úpravy javia ako neefektívne (vynaloženie vysokých nákladov pre málopočetnú klientelu). Prostredie navrhnuté metódou „Univerzálne navrhovanie“ je však prínosom pre všetkých užívateľov, zvyšuje komfort a hodnotu nehnuteľností, neznižuje jej estetickú kvalitu. Takto vytvorené prostredie je ústretové a komfortné pre všetkých užívateľov, značne však uľahčí užívateľnosť prostredia seniorom, ľuďom s poruchami zraku, sluchu, mentálnych a psychických schopností, rodičom s kočíkmi, tehotným ženám, ľuďom s ťažkou batožinou, zamestnancom prepravujúcim tovar a podobne.
Tvorba prostredia pomocou metódy „Univerzálne navrhovanie“ je v súlade s novodobými myšlienkovými prúdmi napr. „Sociálny turizmus“ a „Turizmus pre všetkých“, ktoré reagujú na aktuálne výzvy súvisiace s požiadavkami udržateľného rozvoja spoločnosti a humanizmu. Sociálny turizmus má ambíciu vytvoriť podmienky na cestovanie diskriminovaných a nízkopríjmových skupín spoločnosti. Sprístupnenie turistických služieb mládeži, alebo sociálne odkázaným rodinám možno dosiahnuť hlavne prostredníctvom zmeny v prístupe manažmentu podnikov v cestovnom ruchu. Sprístupnenie zariadení pre klientelu s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie si však vyžaduje aj stavebné úpravy, preto hovoríme o „Bezbariérovom turizme“, ktorý je len jedným z problémových okruhov hnutia sociálneho turizmu. Bezbariérový turizmus označovaný aj ako „Turizmus pre všetkých“ (z angl. Tourism for All) má významný vplyv na zmeny v prístupe k tvorbe prostredia turistických regiónov, ako aj na tvorbu interiéru turistických zariadení. Ak hovoríme o turistickej destinácii prístupnej pre všetkých, máme na mysli samostatný neobmedzený prístup a používanie verejných plôch, verejných komunikácií, dopravy, budov, produktov, ale aj médií a služieb pre všetkých. Manažment turistických zariadení je potrebné presvedčiť, že ústretovo vytvorené prostredie môže byť ekonomicky prínosné, pretože skupiny užívateľov s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie tvoria nezanedbateľný podiel na trhu. Mnohí z nich môžu využívať aj mimosezónne pobyty, pričom dĺžka ich pobytu nemusí byť časovo obmedzená.
Aktivity „Tourism for All“
Vo viacerých krajinách Európskej únie sa v poslednom desaťročí realizujú rôzne programy súvisiace s rozvojom sociálneho a bezbariérového turizmu v podobe výskumných projektov, štúdií, školení a postupne sa tvoria siete bezbariérových turistických destinácii. Taktiež sa konajú medzinárodné konferencie s nosnou témou „Tourism for All – Accessible Tourism“. K najvýznamnejším európskym iniciatívam napríklad patria: ENAT, OSSATE, „Europe for All“, CETA, DIADA a rozvoju bezbariérového turizmu v Českej republike sa venuje medzinárodný projekt s názvom ATHENA.
Sekcia turizmu Ministerstva hospodárstva SR zadala odborným pracoviskám vypracovať štúdie jednak o sociálnom turizme (Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave), ako aj o bezbariérovom turizme (Výskumnému a školiacemu centru bezbariérového navrhovania CEDA FA STU, Fakulty architektúry STU v Bratislave). V rámci projektu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave „Aktivizácia domáceho cestovného ruchu v Slovenskej republike pre vybrané segmenty klientely“ bol uskutočnený prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť súčasný stav poskytovania služieb v podnikoch cestovného ruchu pre klientov so zdravotným postihnutím. Pozitívne bolo zistenie, že až 75 % opýtaných podnikov ponúka služby pre tento segment klientely. Analýza však ukázala, že v podnikoch to nie sú vždy všetky služby, ktoré podniky ponúkajú (len 25 % podnikov poskytuje všetky služby) a netýkajú sa všetkých druhov postihnutia [1]. V štúdii „Bezbariérový turizmus - nároky osôb so zdravotným postihnutím na ubytovacie zariadenia a služby“ bol vykonaný prieskum stavu bezbariérovosti ubytovacích zariadení na Slovensku v súlade s ustanoveniami platnej legislatívy. Prieskum bol však hodnotený len v súlade s požiadavkami osôb s telesným postihnutím, nakoľko ubytovacie zariadenia zatiaľ neposkytujú osobitné služby pre klientov so sluchovým alebo zrakovým postihnutím. Z prieskumu vyplynulo, že len 33 % z hodnotených ubytovacích zariadení spĺňa základné požiadavky bezbariérovej prístupnosti z hľadiska nárokov hostí na invalidnom vozíku. Zvyšných 64 % hodnotených zariadení nespĺňa základné požiadavky bezbariérovej prístupnosti, najčastejším nedostatkom bola skutočnosť, že hostia s obmedzenou schopnosťou pohybu nemôžu využívať všetky služby, ktoré ubytovacie zariadenie ponúka [2].
Požiadavky na interiérové riešenia turistických zariadení
Pri tvorbe a vybavení interiéru zohráva dôležitú úlohu znalosť ergonómie. Hlavnou úlohou ergonómie v univerzálnom navrhovaní je stanoviť plošné, rozmerové, objemové a dosahové parametre osoby sediacej na vozíku, pretože tá vykazuje najviac problémov pri užívaní priestorov. Priestory a prvky, ktoré sú nadimenzované podľa nárokov osôb na vozíku sú vyhovujúce aj pre iných hostí s poruchami mobility a súčasne nespôsobujú žiadne problémy pri užívaní ostatných hostí. Tieto parametre sú určujúce pri navrhovaní veľkostí priestorov, šírok dverných otvorov alebo priechodov, presadacích výšok, výšok osadenia a hĺbok jednotlivých kusov nábytku alebo dosahových výšok ovládacích prvkov a pod. Dôležitý je tiež dizajn ovládacích prvkov, ako sú napríklad kľučky, zamykanie dverí, miešacie batérie, mechanizmy otvárania okien, svetelné spínače, ktoré sa musia dať intuitívne a jednoducho použiť bez vynaloženia veľkej sily.
Dosahové vzdialenosti - dôležitými typologickými údajmi sú dosahové vzdialenosti vozičkára, ktoré sú dôležité pre návrh interiéru, ale i pre umiestnenie všetkých ovládacích prvkov. Treba však zdôrazniť problém ergonomických rozdielov,najmä z dôvodov značných rozmerových rozdielov medzi pohlaviami a ľuďmi rozdielneho telesného vzrastu. Je potrebné odlišovať či sa jedná o dosahovú výšku napr. vypínača, police na odkladanie predmetov, alebo tyče na zavesenie šatstva. Niektoré európske štáty vzhľadom na uvedené rozdiely odporúčajú napríklad spínače, zásuvky a všetky vizuálno-akustické zariadenia v budovách osadzovať vo výške 800 mm nad podlahou, pretože táto dosahová výška je najvhodnejšia pre najväčšiu časť užívateľov (obr. 1 a 2).
Variabilné výšky - vhodné sú napríklad rôzne výšky sedacích plôch, časti sedacích prvkov s optimálnou výškou sedacej plochy 450 mm by mali byť doplnené podrúčkami, aby sa uľahčilo sadanie a vstávanie. V rámci hygieny je napríklad vhodné osadenie umývadiel v rôznych výškových úrovniach, toalety s nastaviteľnou výškou sedacej plochy, ktoré sú už dnes na trhu dostupné. Každý obslužný pult (informačný pult, pult s jedlami a nápojmi, barový pult, šatňový pult, pult recepcie a pod.) musí umožniť pohodlný prístup a komunikovanie aj osobe sediacej na vozíku, osobe nízkeho vzrastu alebo dieťaťu, preto je vhodné ak má pult zníženú časť, ktorá je súčasne podjazdná, aby si pod ňu mohol zasunúť kolená hosť sediaci na vozíku (obr. 3).
Farebné kontrasty - sú pri tvorbe interiérov veľmi dôležité, lebo značne uľahčujú orientáciu. Kontrastné riešenia napr. podláh, stien, stropov, alebo kontrast medzi stenou a dverami, dverami a kľučkou, schodiskovým ramenom a stenou sú vhodnou pomôckou pri orientácii osôb so zhoršeným zrakom. Podlahy komunikačných priestorov nesmú mať vysoký lesk, aby nespôsobovali reflexie. Vysoký lesk a veľkoplošné vzory podláh sťažujú orientáciu v priestore. Vhodnejšie sú jednofarebné, matné podlahové krytiny alebo krytiny s drobným vzorom. Kontrastná farba pásu koberca môže byť vhodnou orientačnou pomôckou pri navádzaní zrakovo postihnutých hostí napríklad k recepčnému pultu alebo do iných funkčných zón zariadenia (obr. 4).
Voľba materiálov - pri výbere interiérových materiálov sa musia vybrať textílie, ktoré sú ľahko udržovateľné, bez škodlivých chemických prísad. Napríklad osobitné nároky sa kladú na voľbu materiálov v hotelových izbách určených pre hostí s alergiami a astmou. Použité textílie by sa mali dať prať pri vysokej teplote (až 95 °C), matrace, vankúše, prikrývky a posteľná bielizeň by mali mať antialergickú úpravu. V izbách určených pre týchto hostí by nemali byť žiadne koberce a textílie, v ktorých sa zhromažďuje prach. Nevhodný je preto aj čalúnený nábytok, ako čalunický materiál je preto vhodnejšia koža alebo koženka. Vo všetkých priestoroch by mala byť vykonávaná pravidelná kontrola vlhkosti, pretože vlhké prostredie môže spôsobiť vznik plesní a roztočov, na ktoré citlivo reagujú mnohí hostia s alergiami a s astmou. Ak je v zariadení klimatizácia, musí byť vybavená peľovými filtrami. Na okná sa môžu namontovať protipeľové siete. Hygiena v zariadení musí byť na vysokej úrovni, treba však zvoliť vhodné čistiace prostriedky, lebo niektorí ľudia majú alergickú reakciu na agresívne čistiace prostriedky.
Pomôcky pri užívaní – metóda univerzálneho navrhovania niekedy nepostačuje na to, aby boli priestory plnohodnotne užívateľné pre všetkých klientov. Pri tvorbe turistických zariadení musí architekt myslieť aj na ťažko telesne postihnutých klientov, pre ktorých musia byť súčasťou interiéru aj také prvky, ktoré uľahčia presadanie, vstup do bazéna, alebo užívanie rôznych priestorov. Známymi prvkami sú napríklad zdvíhacie plošiny na prekonávanie výškových rozdielov, alebo zdvíhacie zariadenia pre prepravu osôb s ťažkým telesným postihnutím do bazéna (obr. 6). Architekt môže používať aj rôzne dômyselné riešenia, ktoré umožnia variabilné riešenia priestorov, napríklad formou posuvných alebo sklopných prvkov (obr. 5).
Držadlá a madlá - všade tam, kde sa musí klient posadiť, alebo presadnúť z vozíka, musia byť k dispozícii držadlá alebo podrúčky (na stoličkách, laviciach). Madlá sú takisto dôležité v priestoroch, kde hrozí pokĺznutie alebo pád (schodiská, rampy, hygienické priestory a pod.).
Bezpečnosť užívateľov - všetky prvky interiéru musia zaručovať bezpečnosť pri ich používaní, preto sa treba vyvarovať napr. šmykľavým podlahám, ostrým predmetom, alebo zaveseným predmetom, ktoré vytŕčajú zo steny a ktoré nedokážu identifikovať zrakovo postihnuté osoby technikou bielej palice. Zábradlia a deliace steny majú byť ľahko identifikovateľné, preto ak sú sklenené, musia byť zasklené plochy patrične označené (obr. 7 - pásmi, symbolmi, znakmi, logom zariadenia a pod.). Pri vybavení interiéru je potrebné dodržať podchodnú výšku 2200 mm, ak čokoľvek zasahuje do tohto priestoru, musí sa vytvoriť zábrana vstupu (obr. 8 - pod ramenami schodiska, rampy, v podkrovných priestoroch a pod.).
Komunikácia s klientom - všetky vizuálne informácie by mali byť sprostredkované dotykovo napríklad prostredníctvom reliéfnych plánikov vo vstupnej hale, alebo štítkov s Braillovým a reliéfnym písmom pri vstupoch do jednotlivých priestorov, alebo sprostredkovanie expozície vo výstavných priestoroch (obr.9). Pre návštevníkov so zvyškami zraku a pre seniorov sú potrebné dostatočne veľké grafické symboly alebo nápisy s veľkým písmom na kontrastnom podklade. Typ písma musí byť jednoduchý, ľahko čitateľný. Pri osadzovaní informačných panelov je vhodné zohľadňovať aj výškový (pozorovací) uhol, ktorý by mal byť v rozmedzí 15 – 25 stupňov [3]. Osvetlenie panelov musí byť rovnomerné, bez tieňov a odleskov. Vizuálne informácie je vhodné sprostredkovať aj akusticky formou audio nahrávok.
Pre priamu komunikáciu s klientmi sú vhodné tiché a kvalitne osvetlené priestory. Svetlo nesmie oslňovať. Pri komunikácii pri informačných pultoch a recepciách musia mať hostia dobrý vizuálny kontakt so zamestnancom a na komunikovanie s nedoslýchavým hosťom by mal byť k dispozícii pomocný načúvací systém. Pomocné načúvacie systémy (indukčné slučky, FM systém a pod.) pomáhajú zosilniť zvukové informácie v načúvacom aparáte alebo cez slúchadlá. Používajú sa hlavne pri komunikácii pri pulte recepcie alebo v zhromažďovacích priestoroch.
Záver
Seniori a osoby so zdravotným postihnutím chcú cestovať, väčšinou si však neželajú programy určené pre „osobitnú klientelu“. Prijateľnejšie sú pre nich produkty označované pojmom „turizmus pre všetkých“, ktoré vytvárajú priestor na oddych a realizáciu každého jednotlivca bez rozdielov. Univerzálne navrhovanie turistických zariadení dáva predpoklady pre komfortné užívanie priestorov pre všetkých užívateľov. Mnohé prvky a opatrenia súvisiace s univerzálnym navrhovaním nemajú radikálny vplyv na cenu stavby alebo cenu interiéru za predpokladu, že sa od počiatočnej fázy projekčnej činnosti počíta s ľudskou diverzitou.
Obrázky:
1. Frontálne dosahové vzdialenosti osoby sediacej na vozíku [4]
2. Bočné dosahové vzdialenosti osoby sediacej na vozíku[4]
3. Lobby hotela – pult v rôznych výškových úrovniach, pult by mal byť chránený pred oderom aspoň do výšky 25 cm od podlahy
4. Kontrastné riešenie komunikačných priestorov zlepšuje orientáciu v priestore
5. Sauna prístupná pre všetkých, zväčšenie priestoru možno dosiahnuť pomocou sklopných prvkov
6. Bazén musí byť vybavený zdvíhacím zariadením pre klientov s ťažšími formami telesného postihnutia
7. Informačné štítky výstavných priestorov musia byť ľahko čitateľné a doplnené informáciou v Braillovom písme
8. Zasklená stena alebo zasklené dvere musia byť označené tak, aby boli vnímateľné pre osoby s poruchami videnia
9. Bezpečnostným prvkom je aj napríklad zábrana vstupu pod schodiská, eskalátory alebo rampy, ktoré sú osadené v priestore.
Zdroje:
- ŠUTEROVÁ, Viola: Ekonomické prínosy prístupného prostredia a aktivít v cestovnom ruchu. In: Trendy a aktuálne výzvy teórie a praxe v obchode, marketingu a medzinárodných podnikateľských aktivitách v podmienkach globálnej konkurencie. 1. Časť. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: vyd. EUBA, 2009, ISBN 978-80-225-2794-1, s. 741
- ROLLOVÁ, Lea: Bezbariérový turizmus. Nároky osôb so zdravotným postihnutím na ubytovacie zariadenia a služby. Bratislava: vyd. CEDA FA STU Bratislava, 2009, ISBN 978-80-970177-1-2, s. 87
- KORČEK, Pavol: Bezbariérové navrhovanie vybraných druhov dopravných stavieb – prestupové uzly železničnej a autobusovej dopravy. Bratislava: vyd. STU Bratislava, 2010, ISBN 978-80-227-3401-1, s. 73
- SAMOVÁ, Mária a kol.: Tvorba bezbariérového prostredia – základné princípy a súvislosti. Bratislava: vyd. EUROSTAV, február 2008, ISBN 978-80-89228-10-2, s.
