Pre tých, ktorí sa chcú niečo nové, zaujímavé a praktické dozvedieť, ale doteraz nemali možnosť dostať sa k takémuto materiálu, prinášam zopár myšlienok a rád.

Príručka hneď na začiatku uvádza, že je povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť bezpečné pracovné miesto všetkým svojim zamestnancom, vrátane tým s postihnutím. Pracovné miesto môže byť pre zamestnancov s postihnutím zdrojom rôznych nebezpečenstiev. Je preto dôležité, aby boli všetci o týchto nebezpečenstvách informovaní a aby vedeli urobiť patričné kroky vedúce k prevencii úrazu, prípadne smrti.

Čo je dôležité uvedomiť si:

• Ľudia so sluchovým postihnutím nemusia počuť poplašné zariadenie
• Ľudia so zrakovým postihnutím môžu mať problémy s identifikáciou únikových ciest, s orientáciou, čo môže zvýšiť čas ich evakuácie
• Ľudia s obmedzenou mobilitou môžu potrebovať pomoc iných ľudí pri evakuácii v prípade nebezpečenstva
• Ľudia s dýchacími problémami majú problém s dlhými vzdialenosťami
• U ľudí s rečovými poruchami je problematická komunikácia počas evakuácie
• Ľudia s kognitívnymi poruchami môžu stratiť orientáciu,  treba brať do úvahy možnú stratu pamäte, problémy s vnímaním a pod.
• U ľudí s mentálnym postihnutím je problém v zmene nálad a správania, čo môže v prípade nebezpečenstva znepríjemniť a ohroziť život ich, ako aj iných

V prvom rade treba zostaviť zoznam tých, ktorí v prípade ohrozenia potrebujú pomoc. Treba však brať ohľad na to, že údaje o zdravotnom stave patria k osobným informáciám, to znamená, že s nimi treba narábať veľmi opatrne. Je potrebné zistiť ich potreby a obmedzenia. Najideálnejšie by bolo spolupracovať na vytvorení evakuačného plánu s tými, ktorých sa to dotýka. Sami totiž najlepšie vedia, s čím a ako potrebujú pomôcť.

Nasleduje fáza zostavenia druhého zoznamu. V tomto prípade ide o zoznam ľudí, ktorí budú schopní pomáhať svojim kolegom s postihnutím v prípade potreby. Títo ľudia musia byť fyzicky a psychicky schopní túto úlohu vykonávať. Mali by pracovať v rovnakom čase a na rovnakom pracovnom mieste ako kolegovia s postihnutím. Pracovníci s postihnutím by sa mali zúčastňovať procesu výberu „pomocníkov“ (odporúčajú sa minimálne dvaja).

Bezpečnejšie pracovné miesto

K vytvoreniu bezpečnejšieho pracovného miesta stačí niekedy málo. Napríklad prejsť so zamestnancami s postihnutím celý objekt a identifikovať možné bariéry počas evakuácie. Vyhľadať na pracovisku objekty, ktoré by mohli spadnúť a zraniť zamestnancov, prípadne zatarasiť únikový východ a zabrániť tak možnej evakuácii.

Komunikácia v stave núdze

Treba pamätať na to, že komunikácia so zamestnancami počas nebezpečenstva je kritická. Zamestnávatelia by sa teda mali uistiť, či všetci zamestnanci (vrátane návštevníkov) s poruchami zraku a sluchu majú prístup k potrebným informáciám. Pri zostavovaní evakuačného plánu treba využiť rozličné metódy, ktoré ľudia v prípade nebezpečenstva môžu použiť. Počas školení bezpečnosti pri práci treba používať rôzne obrázky, znaky, pomocné technológie pre ľudí s poruchami sluchu. Pre týchto zamestnancov je vhodný svetelný/blikajúci požiarny alarm. Hmatové znaky a mapy, prípadne ich vyhotovenie v brailovom písme bude výbornou pomôckou pre zamestnancov s poruchami zraku. Výborným nápadom sú farebné dvere a únikové cesty, ktoré poslúžia hlavne zamestnancom s kognitívnymi poruchami.

Počas evakuácie preberá zamestnávateľ zodpovednosť za všetkých zamestnancov. Musí teda poskytnúť rovnaký stupeň bezpečného úniku pre všetkých. Je potrebné pamätať aj na tých, ktorý sa v budove nachádzajú aj po pracovnej dobe (upratovačky, vrátnici..).

Zamestnanci s postihnutím sa musia dôverne oboznámiť s pracovným prostredím – s východmi, rampami, schodišťami a pod, spolupracovať s kolegami, ktorí mu boli pridelení ako „asistenti“ v prípade potreby. Musia sa tiež zúčastňovať evakuačných nácvikov a oboznámiť sa s bezpečnostným systémom (alarmy a pod.). Zodpovední pracovníci by mali byť školení v komunikácii s ľuďmi s postihnutím a v prípade potreby by mali vedieť podať informáciu o počte a umiestnení pracovníkov s postihnutím.

Služobné psy by sa tiež mali zúčastňovať evakuačných nácvikov, aby sa oboznámili s prostredím, zvykli si na alarm a spoznali únikové cesty.

Pri nebezpečenstve možno využiť viacero spôsobov úniku. Zamestnanci sa môžu snažiť dostať sa na prízemie a opustiť budovu. V niektorých prípadoch napríklad stačí, aby sa dostali do inej časti budovy, ktorá nie je ohrozená. Môžu však využiť tzv. „únikové zóny“. Sú to miesta, ktoré sú chránené napr. pred ohňom, kde sa môžu zamestnanci uchýliť a čakať na záchranárov. Použitie „únikovej zóny“ by mala byť posledná voľba, ktorú by mali zamestnanci využiť iba v prípade, že všetky ostatné možnosti zlyhali. Rozhodnutie o jej využití je však na každom jednotlivcovi. Každé pracovisko by malo mať tzv. „cirkulačný chodník“. Ide o cestu, ktorou by sa aj zamestnanci s postihnutím mali bez problémov dostať z miesta ohrozenia. „Cirkulačný chodník“ zahŕňa napríklad miestnosti, haly, eskalátory, rampy, výťahy a podobne.

Zamestnávatelia by mali evakuačný plán vyhotoviť nielen písomne, ale aj v alternatívnych formátoch:

• Brailové písmo
• Zväčšené písmo
• Audio nahrávky
• CD

Tipy na interakciu s ľuďmi s postihnutím počas evakuácie

POŠKODENIE ZRAKU

• Oznámte svoju prítomnosť
• Rozprávajte prirodzene a priamo ku kolegovi
• Opýtajte sa, akú pomoc potrebuje
• Popíšte prekážky na ceste
• Nechajte kolegu, nech sa chytí vášho ramena, vy ho budete viesť. Neťahajte ho.
• Ak sa dostanete na bezpečné miesto, nenechávajte ho osamote
• Ak má kolega psa, treba ho evakuovať spolu s ním
• Nemaznajte sa ani nekŕmte psa, keď je „v službe“

POŠKODNIE SLUCHU

• Zablikajte svetlami na upútanie jeho/jej pozornosti
• Požívajte pero a papier, píšte pomaly a dovoľte kolegovi čítať, ako píšete
• Uistite sa, že kolega porozumel naliehavosti odkazu
• Buďte trpezliví
• Otočte sa ku kolegovi priamo a rozprávajte normálne (pre tých, ktorí dokážu čítať z pier)
• V prípade tmy použite baterku (ako svetelnú signalizáciu, aj na umožnenie čítania z pier)

KOGNITÍVNE POŠKODENIE

• Sprevádzajte kolegu, ktorý má kognitívne (poznávacie) problémy, lebo môže mať problém s orientáciou a signalizačné značenia pre neho môžu pôsobiť mätúco
• Používajte jednoduché príkazy
• Buďte trpezliví – čím vážnejšia je porucha, tým je dlhší reakčný čas
• Buďte pripravení na situáciu, kedy treba kolegu fyzicky odniesť z miesta nebezpečenstva (v prípade neschopnosti plniť príkazy)
• Komunikujte pokojne

TELESNÉ OBMEDZENIE

• Vždy sa pýtajte, akú pomoc kolega potrebuje (akým spôsobom mu môžete pomôcť)
• Neopierajte sa o kolegov vozík, je to jeho osobný priestor.

Želám vám, aby ste tieto rady v praxi nikdy nemuseli použiť.

Zdroj: originál v AJ