Na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa v januári tohto roku k návrhu zákona o územnom plánovaní a výstavbe (stavebný zákon) uskutočnili dve rozporové konania na úrovni riaditeľa odboru a na úrovni štátneho tajomníka. Z našich zásadných pripomienok neakceptovalo ministerstvo prakticky žiadnu. Predovšetkým zamietlo zavedenie kontrolného mechanizmu posudzovania bezbariérovosti prostredia a stavieb nezávislými odborníkmi. Kontrolný mechanizmus bude nahradený záväzným prehlásením projektanta a zhotoviteľa stavby o splnení požiadaviek bezbariérového užívania stavby. Okruh stavieb, na ktoré sa zásady bezbariérového projektovania budú vzťahovať, bude definovaný vo vykonávacej vyhláške.
Do textu návrhu zákona, ktorý bol v apríli zaslaný na vyjadrenie Hospodárskej a sociálnej rade, ale do príslušných paragrafov nebolo zapracované prisľúbené vydávanie záväzných prehlásení projektanta a zhotoviteľa stavby o splnení požiadaviek bezbariérovosti stavby, čo boli závery z rozporového konania. Museli sme písomne požiadať zástupcov Konfederácie odborových zväzov, aby na zasadnutí HSR žiadali o doplnenie príslušných ustanovení. Až po tomto zásahu bol prísľub ministerstva dopravy z rozporového konania splnený.
Ešte pred schválením návrhu zákona vo vláde SR vyvinulo Výskumné a školiace centrum bezbariérového navrhovania CEDA Fakulty architektúry STU vlastnú iniciatívu na zmenu niektorých ustanovení návrhu zákona a obrátilo sa listom na ministra dopravy. Túto iniciatívu podporili viaceré občianske združenia osôb so ZP vrátane NROZP. Iniciatíva zostala bez odozvy.
Návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe (stavebný zákon) je už v Národnej rade SR, schvaľovať sa bude pravdepodobne na prvom jesennom zasadnutí.
Súbežne pripravuje ministerstvo dopravy ku stavebnému zákonu vykonávacie vyhlášky, na ich príprave sa majú podieľať i zástupcovia občanov so zdravotným postihnutím, nominovaní prostredníctvom Výboru pre osoby so ZP. Nominovaní predstavitelia organizácií osôb so zdravotným postihnutím doteraz neboli k spolupráci ministerstvom prizvaní.
Minimálny dôchodok
MPSVaR pripravilo novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zavádza pre poberateľov starobného dôchodku a poberateľov invalidného dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku minimálny dôchodok, ak výška ich poberaného dôchodku je nižšia, ako výška minimálneho dôchodku. Výška minimálneho dôchodku sa odvíja od doby dôchodkového poistenia a je stanovená percentom sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu. Minimálna doba dôchodkového poistenia je 30 rokov. V rámci MPK sme požiadali o rozšírenie na poberateľov invalidného dôchodku s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % i pred dosiahnutím dôchodkového veku, našu žiadosť MPSVaR na rozporovom konaní neakceptovalo.
Novelu zákona o sociálnom poistení schválila Národná rada SR 13. mája, po jej vrátení prezidentom SR ju opätovne schválila 16. júna. Účinnosť nadobudne 1. júla tohto roku. Podrobnosti o minimálnom dôchodku sú uvedené v samostatnom článku.
Zákon o komisároch
V januári prešiel pripomienkovým konaním návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Na príprave zákona sa v zriadenej pracovnej skupine podieľali i zástupcovia NROZP, preto nebolo potrebné zásadné pripomienky k návrhu zákona predkladať. Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa bude podieľať na ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím podporou a presadzovaním práv priznaných osobám so zdravotným postihnutím medzinárodnými dohovormi. Na komisára bude mať právo obrátiť sa každý vo veci porušovania alebo ohrozovania práv osôb so zdravotným postihnutím.
Zákon schválila Národná rada SR 25. júna s účinnosťou od 1. septembra.
Novela zákona o sociálnych službách
Na MPSVaR sa pravidelne stretáva pracovná skupina na prípravu ďalšej novely zákona o sociálnych službách s cieľom riešiť systém financovania sociálnych služieb. Zatiaľ je veľmi otázne, či sa dospeje k nejakým konkrétnym záverom. Pripravuje sa však malá novela, ktorá bude riešiť akútne problémy, napr. sa uvažuje o posune účinnosti ustanovení hodnotiacich kvalitu poskytovanej sociálnej služby.
NROZP sa zasadila a podporila i viaceré legislatívne iniciatívy svojich členských organizácií.
Iniciatíva Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím
Do pripravovanej novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) zaradilo ministerstvo školstva i zmenu v § 99, v ktorom navrhlo nahradiť text “Príprava v praktickej škole trvá najviac tri roky“ textom „Praktická škola má tri ročníky“. Návrh bol odôvodnený diskriminačným charakterom uvedeného ustanovenia aktuálne platného zákona. Na základe zásadnej pripomienky štátnej školskej inšpekcie prednesenej v rámci MPK však bola táto zmena z návrhu novely zákona vypustená. Štátna školská inšpekcia v odôvodnení svojej pripomienky uviedla:
„Podľa príslušných ustanovení školského zákona je dĺžka výchovy a vzdelávania v materskej škole pre deti so zdravotným znevýhodnením limitovaná vekom detí. Vzdelávanie žiakov v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť o dva roky. V stredných školách určených pre žiakov so zdravotným znevýhodnením na rozdiel od stredných škôl pre intaktnú populáciu podľa § 98 ods. 2 zákona možno predĺžiť dĺžku výchovy a vzdelávania žiakov až o dva roky, čo znamená, že aj v tomto prípade ide o cielené limitovanie dĺžky vzdelávania, pričom vzdelávanie v týchto školách sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie. V praktickej škole sa nevykonáva sústavná príprava na povolanie, a preto je potrebné aj v praktickej škole dĺžku prípravy jasne limitovať.“
Po bližšom preštudovaní relevantných ustanovení školského zákona sa ukázala argumentácia ŠŠI ako chybná, štúdium na stredných školách je možné v prípade potreby opakovania ročníka predĺžiť. Akceptovaním pripomienky ŠŠI by bola zachovaná diskriminácia žiakov praktickej školy na základe ich zdravotného postihnutia v porovnaní so žiakmi bežných stredných škôl – v praktickej škole nie je možné ročník opakovať.
Predseda NROZP sa preto listami obrátil na ministra školstva, predsedu NR SR a predsedu a členov výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport so žiadosťou o presadenie príslušnej zmeny v § 99 školského zákona v priebehu jeho prerokúvania v NR SR, čím prispejú k vytváraniu nediskriminačných podmienok pre vzdelávanie žiakov so zdravotným postihnutím.
Výbor pre vzdelávanie si túto pripomienku osvojil, zaradil ju ako pozmeňujúci návrh do Spoločnej správy výborov vypracovanej k návrhu novely školského zákona a plénum NR SR návrh schválilo. Novela školského zákona bola schválená 30. júna.
Iniciatívy Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska
Zákon o audiovízii
Do návrhu zákona o audiovízii predložila ÚNSS prostredníctvom NROZP zásadnú požiadavku, aby výrobca slovenského audiovizuálneho diela a distribútor audiovizuálneho diela s dabingom v slovenskom jazyku zabezpečoval pre toto audiovizuálne dielo aj hlasové komentovanie pre nevidiacich. Keďže ministertvo kultúry náš návrh neakceptovalo, požiadavku sme predložili poslancom príslušných výborov pri prerokovávaní návrhu zákona v NR SR. U poslancov NR SR sme podporu nenašli.
Audiokomentár pre nevidiacich
Pokračuje riešenie problematiky distribúcie zvukovej stopy s hlasovým komentovaním pre nevidiacich (multimodálne vysielanie) od vysielateľa až po koncového príjemcu – diváka. Mnohí prevádzkovatelia káblového šírenia televízneho signálu zvukovú stopu s AD do prenosu nezaraďujú. 12. novembra minulého roku sa uskutočnilo pracovné stretnutie za účasti vysielateľov a zástupcov Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Rada vypracovala rozbor súčasne platných zákonov týkajúcich sa vysielania a retransmisie. Z rozboru príslušných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii vyplýva, že koncepcia platnej právnej úpravy neukladá prevádzkovateľom retransmisie povinnosť prenosu multimodálneho prístupu či inej doplnkovej obsahovej služby, pri prenose programovej služby. 6. marca sa uskutočnilo rokovanie na ministertve kultúry, na ktorom bolo prisľúbené legislatívne riešenie problému.
Ministerstvo kultúry pripravilo novelu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá retransmitérom uloží povinnosť poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu k programovej službe. Distribútori TV signálu budú mať tiež za povinnosť osobám, ktoré o to požiadajú, vymeniť dodávaný settopbox, ktorý neumožňuje spracovávať stopu s AD, za box, ktorý to umožňuje. Súčasne sa do návrhu novely zákona o audiovízii dostalo ustanovenie platné len pre slovenské audiovizuálne diela, ktoré nám ministerstvo i poslanci v širšej platnosti (navrhovali sme, aby sa povinnosť opatriť audiovizuálne dielo audiokomentárom vzťahovala i na cudzojazyčné diela, ak sa budú distribuovať so slovenským dabingom) pri príprave a schvaľovaní zákona o audiovízii odmietli zaradiť:
„Distribútor audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave, zabezpečuje pre toto audiovizuálne dielo aj úpravu titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasovým komentovaním pre nevidiacich.“.
Pre úplnosť dodávame, že úspešná so svojimi požiadavkami na kvalitné sprístupnenie televízneho vysielania bola i komunita osôb so sluchovým postihnutím presadením požiadaviek na kvalitné titulky - ich formát a používanie bude upravovať vyhláška ministertva kultúry. Návrh zákona je už v Národnej rade SR
Ďalej sme sa zaoberali a zaslali pripomienky k nasledujúcim materiálom:
- návrh Národnej rámcovej stratégie podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe
- návrh Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2015
- návrh Stratégie rozvoja elektromobility v Slovenskej republike
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania
- návrh Nariadenia vlády SR o sprístupňovaní výťahov a bezpečnostných častí do výťahov na trhu
- návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu
Milan Měchura